DeutschPolnischSlowakischTschechischSprachvergleich
sacrum und profanum
religiöse lexik in der allgemeinsprache (deutsch-polnisch-slowakisch-tschechisch)
Tschechisch: rouhat se
Slowakisch: rúhať sa

Polysemie

  1. religiös: ‘Gott und Heiliges beleidigen’
  2. säkular: ‘fluchen’
  3. diskreditierend: ‘über jmdn. / etw. missbilligend sprechen’

Polysemie

  1. religiös: ‘Gott und Heiliges beleidigen’
  2. säkular: ‘fluchen’
  3. diskreditierend: ‘über jmdn. / etw. missbilligend sprechen’

Profil: religiös

Profil: religiös

Definition

rouhat se

Gott oder Heiliges beleidigen, besonders dadurch dass man etwas Verbotenes sagt.

Definition

Rúhať sabuchsprachlich

Sich beleidigend über etwas äußern, was für den Hörer heilig ist. In erster Linie geht es um Gott und Religion. In der Bibel wurde nicht nur eine Beleidigung Gottes, sondern auch der Missbrauch Gottes Namens als Lästerung gesehen (vgl. Ex 20,7). Auch einige Formen der Verwünschung, die mit Magie zusammenhängen, gehören in religiösen Diskursen dazu. Als rúhať sa werden darüber hinaus provozierende Äußerungen empfunden, wo allgemein geschätzte Werte oder Personen in den Schmutz gezogen werden, was in den Augen des Hörers an Tabubruch grenzt.

Rúhať sa ist ein verbaler Akt. Aber das Verbalabstaktum ruhánie bezieht sich auch auf Handlungen und Werke, z.B. in der Kunst, die als Verletzung religiöser Gefühle interpretiert werden.  

Konnotationen

  • Frevel, Flüche, Lästerei
  • Anmaßung, Frechheit
  • Strafe

Konnotationen

  • Frevel, Flüche, Lästerei
  • Anmaßung, Frechheit
  • Strafe

Lexikalische Relationen

Synonyme

  • brát Boží jméno nadarmo ‘Gottes Namen unnütz aussprechen’
  • znevažovat (svaté) ‘das Heilige/ die Heiligen nicht ehren’
  • opovrhovat (Bohem) ‘ohne Respekt auf Gott zugehen’
  • vysmívat se svatým ‘die Heiligen verlachen’

Lexikalische Relationen

Synonyme

  • bohovaťumg., hyperbolisch ‘fluchen (unter Verwendung des Gottesnamnes)’
  • brať meno Božie nadarmo ‘den Namen des Herrn mißbrauchen (umsonst in den Mund nehmen)’

Wortbildungen

Substantive

  • rouhač1 ‘Frevler, Lästerer, Spötter’
  • rouhačství1 ‘Lästerei’
  • rouhavost1 ‘Frevel’

Verben

  • zarouhat (si/se)1, selten ‘fluchen, lästern’

Adjektive

  • rouhavý1 ‘lästerlich, frevelhaft’

Adverbien

  • rouhavě1 ‘lästerlich, frevelhaft’

Wortbildungen

Substantive

  • bohorúhanie ‘Gotteslästerung’, vgl. Za také nehorázne bohorúhania sa trestalo u Židov kameňovaním. ‘Solche unerhörte Gotteslästerung wurde bei den Juden mit der Steinigung bestraft.’
  • rúhač1 ‘Lästerer, Spötter’, vgl. Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov (Ps 1,1) ‘Wohl dem, der nicht wandelt im Rat der Gottlosen noch tritt auf dem Weg der Sünder noch sitzt, wo die Spötter sitzen (Ps 1,1)’
  • rúhačstvo1 ‘das Lästern’, vgl. Intelektuál bol pritom odsúdený za rúhačstvo na trest smrti. ‘Der Intellektuelle wurde daher wegen Lästerung zum Tod verurteilt.’
  • ruhánie sa ‘das Lästern’, vgl. rúhanie sa Svätému Duchu ‘das Lästern gegen den Heiligen Geist’
  • rúhavosť ‘Profanierung’, vgl. v krajinách, kde rúhavosť drží krok s náboženskou prísnosťou ‘in Ländern, in denen die Profanierung mit der religiösen Strenge Schritt hält’

Adjektive

  • bohorúhačský ‘gotteslästerlich’ vgl. bohorúhačské reči ‘gotteslästerliche Reden’
  • bohorúhavý ‘gotteslästerlich’, vgl. bohorúhavé prijímanie sviatosti ‘lästerlicher Empfang der Sakramente’
  • rúhavý1 ‘lästerlich’, vgl. najrúhavejšia urážka bohov ‘allerlästerlichste Beleidigung der Götter’
  • rúhačský1 ‘lästerlich’, vgl. rúhačské pripodobenie sa Stvoriteľovi ‘lästerliche Angleichung an den Schöpfer’
  • rúhanlivýveraltet ‘lästerlich’
  • rúhavičnýveraltet ‘lästerlich’

Adverbien

  • bohorúhavo ‘gotteslästerlich’, vgl. bohorúhavo vysloviť túto kacírsku myšlienku ‘diesen ketzerischen Gedanken in gotteslästerlicher Weise aussprechen’
  • rúhavo1 ‘lästerlich’, vgl. pôsobiť rúhavo a kacírsky ‘lästerlich und ketzerisch handeln’; Rúhavo dvíhaš k nebu zrak a strúhaš Bohu grimasy. ‘In lästerlicher Weise hebst du den Blick zum Hummel und schneidest Gott Grimassen.’

Phraseme, Kollokationen

Phraseme

  • nerouhej se! [läster nicht!] ‘Aufforderung an jmdn. sich nicht zu beschweren, nicht so viele negative Äußerungen zu machen’

Kollokationen

  • rouhat se Bohu/ nebesům

Phraseme, Kollokationen

Phraseme

  • nerúhaj sa! [läster nicht!] ‘Aufforderung an jmdn. sich nicht zu beschweren, nicht so viele negative Äußerungen zu machen’

Kollokationen

  • rúhať sa Tvorcovi
  • rúhať sa (proti) Bohu
  • rúhať sa nášmu náboženstvu
  • rúhať sa Pánu Ježišovi
  • rúhať sa proti Duchu Svätému
  • rúhať sa viere

Belege

Kdo by se však rouhal Duchu svatému, nedojde odpuštění navěky, ale bude vinen věčným hříchem. 
(Mk 3,29)

Navíc nosí jeho žena šaty utkané z dvojího druhu vláken (bavlna + polyester). On nadto často zlořečí a rouhá se. Je opravdu zapotřebí té námahy se svoláním celé vesnice, abychom je ukamenovali (viz . Leviticus 24 , 1016)? 
(syn) 

Zjistil jsem, že se tyto knihy rouhají Bohu a že v nich jsou příklady zaříkadel, rituálů a démonických sil, což povzbuzuje přání kouzlit a mstít se. Jde o dílo satanovo," říká rakouský katolický farář Gerhard Wagner. 
(syn)

Učení islámu je dobré a mírumilovné a ti, kteří páchají zlo ve jménu Alláha, berou jeho jméno nadarmo a velice se rouhají. Teroristé jsou zrádci vlastní víry a snaží se islámu zmocnit. 
(syn)

Zatímco moudrým otevíral dveře ochotně a rád, o dotěrné obdivovatele nikdy nestál: "Sláva je libá strava duše, posiluje a pozvedá ducha, osvěžuje mysl ... Veřejné mínění zbožňuje člověka a rouhá se bohům; často vynáší chyby, nad nimiž se červenáme, a vysmívá se ctnostem, na než jsme hrdi." 
(syn)

Stihla jste se vůbec před sezonou "pomodlit" na svém posvátném místě u Matesa, rozvalině statku pod Churáňovem? Jen jsem kolem proběhla. Ale bylo toho tolik, že jsem nějaké speciální zastavení nestihla. - Nerouháte se trošku? Já si tu posvátnost zachovám, nebojte. Před mistrovstvím světa se tam určitě dostanu. Kateřina Neumannová Běžkyně na lyžích, nejlepší česká lyžařka všech dob - Klub: Dukla Liberec Trenér: Stanislav Frühauf. 
(syn)

Je v něm víc Bartošky než Shafferova Salieriho. Od prvního okamžiku, kdy osloví diváky svou zpovědí, nasadí vnitřně vyrovnaný a kultivovaný polotón, který neopustí, ať se rouhá Bohu nebo dvoří své milence, ať se mu - obrazně řečeno - hroutí svět. Chybí mu vnitřní sžíravost, je nejvýše bolestínský, nikoli však skutečně zraněný. Publikum přijímá vděčně jeho bonmoty a inscenace nabývá charakter bezmála veselé společenské konverzačky, nikoli tragického dramatu.
(syn) 

Satan, rouhavě pokřikovali z virtuální kazatelny a hlasitě kleli v kostelních uličkách. Z tohoto důvodu byl kostel, jehož provoz sponzoruje metodistická církev, nucen omezit pohyb v některých prostorách, včetně oltáře a kazatelny. Kyberstrážci mohou okamžitě odlogovat každého, kdo bude v kostele klít a rouhat se, a tyto kacíře neprodleně odeslat do virtuálního pekla. Mluvčí kostela ujistil, že chrám bude fungovat nadále, a dodal, že John Wesley, zakladatel metodistické církve z 18. století, kdysi čelil podobným útokům. 
(syn)

Většina klášterů byla rozstřílena dělostřelectvem, často i s obyvateli, jindy byli tito pobiti zvlášť. S úporností, s jakou šla církev po kacířích či přítomná doba po narkomanech (i oni se konzumnímu ideálu rouhají, a také jen tiše, beze zbraně v ruce), šly "modernizační" režimy 20. století po všem, co bezvýhradně neadorovalo jejich modly. Vlastní sofistikovanější technologie se do takto získané sociální paseky natáhly mnohem později, v podstatě až v přítomné době. 
(syn)

Belege

Faraón sa rúhal Pánu Bohu týmito slovami: „Kto je Pán, aby som ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!” (Ex 5, 2)
Misionár, 2012, č. 03

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. …“
Hlinka, Anton: Ozvena slova 1 - Blahozvesť v horizonte ľudskej skúsenosti 2, 1996

Pravda hovorí, že ak sa niekto rúhal proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku, ani v budúcom. (Mt 12, 31)
Blumentál. Časopis,2000, roč. 11, č. 11.

Veľkňaz zdesene vyskočil s bledou tvárou a na protest nad slovami, ktoré práve počul, chytil svoje šaty vpredu na prsiach a roztrhol ich. Potom zvolal: „Počuli ste, ako sa rúhal? Načo ešte potrebujeme svedkov? Pozrite, sami ste teraz počuli rúhanie! Čo na to poviete?“ A oni jednohlasne volali: „Hoden je smrti!“
Fankhauser, Gottfried: Príbehy Novej zmluvy dodnes živé!, 2. Kežmarok 2003

No vtedy, hoci rozčarovaná a zúfalá, opustená a zradená, predsa len som sa napokon mohla pridať k ostatným. Teraz všetci odišli ďaleko, priamo k Bohu a spolu s ním zaryto mlčia. Nemám sa s kým rozprávať. V duchu sa rúham a priznávam si, že s Bohom sa mi už vôbec nechce rozprávať. Neprestala som v Neho veriť. Nezanevrela som na Neho.
Telo sa stalo slovom. Časopis Aspekt, 2002, roč. 10, č. 1.

Tak sa Ján Eliáš Alder, z dediny, kde si "Boh... nikdy neželal človeka", vzoprie osudu a Bohu, aj keď "Boh je mocnejší, lebo miluje všetku neprávosť pod slnkom". Rúha sa Bohu a vzpiera svojmu ľudskému údelu, aby ho prekročil.
Literárny týždenník, 1998

Neviem však, ako už mám apelovať a ako to vyjadriť, pretože v podstate sa stále rúhame Bohu, ktorý nám dal takéto územie, kde nie sú žiadne katastrofy, a my si to nevieme vážiť.
SME, 27.3.1995

Bruce si však ani toto šťastie neváži a začne sa rúhať samotnému Všemohúcemu.
Inzine, 2003

Predstavte si ma, akoby som sa práve narodil, pozrite na mňa, zrádzam svojho otca a sny svojej matky, celý svet zrádzam, som iba sebou samým, vysmievam sa robote, rúham sa viere, zneuctím domov, rodinu.
Revue svetovej literatúry, 1997, č. 4

Tí ktorí zabíjajú v mene Alaha, rúhajú sa Alahovi, povedal. Bush vyzval príslušníkov amerických ozbrojených síl, aby "boli pripravení".
Východoslovenské noviny – Korzár, 2001

Všetkému sa rúhaš, nie iba pánubohu, ale ešte aj Luciferovi. Počuj, Rudko, načo sa rúhať?
Šikula, Vincent: Muškát, Bratislava 1977

Je mi sympatické, keď Moravčík hovorí, že katolík sa vie rúhať a ťahať boha za fúzy, ale k tomu potom patrí aj ono pokánie, čiže prevzatie zodpovednosti za svoje činy.
Romboid, 1989, roč. 25, č. 10

Konkrete frevelnde Handlung
Ich duch sa vrcholne overil vo vojne s Rimanmi, ktorí ich týrali a mučili, pálili a lámali, podrobovali ich všetkým druhom mučenia, aké im len prišlo na um, a to všetko preto, aby ich donútili rúhať sa Zákonodarcovi alebo zjesť niektorú zakázanú potravu.
Baigent, Michael; Leigh, Richard: Podvod so zvitkami od Mŕtveho mora, Bratislava 2005

Profil: fluchen

Profil: fluchen

Definition

rouhat se

Grob gegen Sprach- und Verhaltensnormen oder die Würde einer Situation verstoßen. Bezeichnet sowohl einen Verstoß gegen die Form als auch einen durch den Inhalt der Rede sowie durch Gesten und Verhalten zum Ausdruck gebrachten Dissenz gegenüber einem anerkannten Wert oder einer verehrten Person oder Instanz. Oft wird so eine Verwendung sehr expressiver und vulgärer Sprachregister durch das Subjekt von rouhat se bezeichnet, die diesem dazu dient, negative Emotionen abzureagieren oder Aufmerksamkeit zu provozieren.

Im Tschechischen nimmt das Verb teilweise die Bedeutung ‘angeben’, ‘sich beschweren’ und ‘ fluchen’ an. Selten bezeichnet es nur den expressiven verbalen Akt als Affektentladung, wie beim teilweisen Synonym klít.

reflexives Verb
<rouhat se někomu/ něčemu>

Definition

Rúhať sa

Grob gegen Sprach- und Verhaltensnormen oder die Würde einer Situation verstoßen. Bezeichnet sowohl einen Verstoß gegen die Form als auch einen durch den Inhalt der Rede sowie durch Gesten und Verhalten zum Ausdruck gebrachten Dissenz gegenüber einem anerkannten Wert oder einer verehrten Person oder Instanz. Oft wird so eine Verwendung sehr expressiver und vulgärer Sprachregister durch das Subjekt von rúhať sa bezeichnet, die diesem dazu dient, negative Emotionen abzureagieren oder Aufmerksamkeit zu provozieren.

Im Slowakischen nimmt das Verb teilweise die Bedeutung angeben, sich beschweren und fluchen an. Selten bezeichnet es nur den expressiven verbalen Akt als Affektentladung, wie beim teilweisen Synonym kliať.

reflexives Verb
<rúhať sa se niekomu/ niečemu>

Konnotationen

  • Undankbarkeit, Respektlosigkeit, Unbescheidenheit, Angeberei
  • Beschwerde, Tabubruch, Verstoß, Angeben

Konnotationen

  • Undankbarkeit, Respektlosigkeit, Unbescheidenheit, Angeberei
  • Beschwerde, Tabubruch, Verstoß, Angeben

Lexikalische Relationen

Synonyme

  • stěžovat se ‘sich beschweren’
  • být nevděčný ‘undankbar sein’
  • zlořečit ‘lästern, fluchen’
  • nadávat ‘beschimpfen, beleidigen’
  • klít ‘fluchen, lästern’
  • projevovat neúctu ‘Missachtung zeigen/ äußern’
  • opovrhovat ‘jmdn. missachten’
  • urážet někoho ‘jmdn. beleidigen

Lexikalische Relationen

Synonyme

  • hrešiťgrob ‘fluchen’ vgl. hreší ako paholok ‘(er/ sie) flucht wie ein Kutscher (wörtl.: wie ein Knecht)’
  • hromžiť ‘wettern’
  • kliať ‘fluchen’
  • nadávať ‘schimpfen’
  • klnúťbuchsprachlich ‘fluchen’
  • preklínať ‘fluchen’
  • zlorečiťbuchsprachlich ‘verfluchen’

Wortbildungen

Substantive

  • rouhač2 ‘Frevler, Lästerer, Spötter’
  • rouhačtsví2 ‘Lästerei’
  • rouhavost2 ‘Frevel’

Verben

  • zarouhat (si/se)2, selten ‘fluchen, lästern’

Adjektive

  • rouhavý2 ‘lästerlich, frevelhaft’

Adverbien

  • rouhavě2 ‘lästerlich, frevelhaft’

Wortbildungen

Substantive:

  • rúhač2, veraltet ‘Lästerer’
  • rúhačstvo2‘Lästerung’, vgl. Škóti pokladajú zarúhačstvokaziť ovsenú kašu cukrom. ‘Schotten betrachten es als Lästerung, den Haferbrei mit Zucker zu verderben.’
  • rúhavecveraltet ‘Lästerer’

Adjektive

  • porúhavýregional ‘spöttisch, höhnisch’ vgl. porúhavý smiech ‘höhnisches Lachen’
  • rúhavý2 ‘lästerlich, lästernd’, vgl. rúhavá kliatba ‘lästerlicher Fluch’
  • rúhačský2 ‘lästerlich, lästernd’, vgl. rúhačské myšlienky ‘lästerliche Gedanken’

Adverbien

  • rúhavo2 ‘in lästerlicher Weise’ 

Phraseme, Kollokationen

Kollokationen

  • sprostě se rouhát
  • nerouhej se!
  • nechci se rouhat

Phraseme, Kollokationen

Kollokationen

  • človek by sa nemal rúhať
  • Nechcem sá rúhať!

Belege

V podstatě se hlásím ke katolicismu, na tom se u mne nic nezměnilo. Z mých textů je víra evidentní, i když jsou tam někdy texty rouhačské. Ostatně říká se, že rouhat se může pouze člověk věřící. Když se takzvaně rouhá člověk nevěřící, tak si o něm člověk pomyslí , že je chudák, protože neví, o čem mluví. Mluví o tom Dostojevskij v jedné ze svých knih, nevím, jestli v Idiotovi, že s ateisty je problém mluvit
(syn)

"Já jsem v podstatě takový novodobý kacíř," rouhá se a má tím na mysli to, že boří zavedené mýty, jak by boty měly vypadat. Jde proti názoru, že musejí být hlavně hezké a pokud možno co nejlevnější. 
(syn)

"Dnes už na kvalitě tolik nezáleží. Lidé chtějí trvanlivý salám alespoň za 30 rublů za kilo (asi 53 korun). Výrobci kvalitních potravin dnes trpí obrovskými ztrátami," tvrdí vedoucí jedné moskevské masny. Mnohým lidem připadá nesmyslné hovořit o nebezpečí hladu. "Nerouhejte se, jaký hlad," divila se nechápavá petrohradská stařenka, která zažila ještě blokádu Leningradu za války. "Určitě to přežijeme," ujišťovala a ve vozíčku si odvážela zásobu soli a pohanky. Kdyby prý bylo nejhůř.
(syn)

Pět stránek od vesele rozčilených a rozchatovaných bikařů. Milou pozvánku na vyjížďky na koni. Taky najde ve schránce několik podepsaných kritických dopisů o romské problematice. Jeden nepodepsaný sprostý. A abych se nerouhala, čas od času jí pošta doručí krásný dopis s poděkováním. V jednom takovém nejposlednějším jistý čtenář píše, že už se těší na knížku. Snad bude mít alespoň 100 stran a na chvíli mu vydrží. 
(syn)

Je nějaké místo, které byste vyměnil za svou farmu v Hlubočci? To určitě ne, to bych se rouhal! To je nejkrásnější přístav na světě. Na poslední cestě mě uchvátila Kanada a Britská Kolumbie - to bylo bezbřehé moře lesů, jiných než u nás.
(syn)

Prostě je obklopen prací. Než zakotvil v poličském muzeu, v působišti, s kterým jej má laická i odborná veřejnost snad nejvíce spojeného, vystřídal jiná místa. "Člověk se někdy rouhá, nelíbí se mu něco. Nejsem jiný. Nakonec zjišťuji, že to byla dobrá zkušenost pro dnešní práci," uvažuje. Život je podle něj založený na mnoha náhodách. Snad náhoda jej přivedla do míst, kde žil Bohuslav Martinů ...
(syn)

Ale podívejte se , vy jste se třeba zmínil o Osvobozeném divadle. Já se teď budu možná rouhat, ale musím říct, že když si dneska čtu ty Voskovcovy a Werichovy hry, zjišťuju, že strašně zestárly. Už se prakticky nedají inscenovat, a pokud se přece jen inscenují, nemají ani z desetiny takový ohlas, jaký měly tenkrát. 
(syn)

Leč nestalo se, a proto je dnes Sherlock veřejným statkem, jehož příhody může rozvíjet každý, kdo zná tradici a poutavě se v nírouhá. A tak věřme, že se v češtině dočkáme nejen nových imitací na téma pronikavého rozumu odhalujícího "temné pohnutky srdce", ale i slovníku holmesovských reálií, který je už v Británii delší čas kmání.
(syn)

"Nechci se rouhat, ale Grónsko, které vidím z letadla, je i v éře údajného oteplování bílou pustinou ledu," poznamenal si.
(syn)

Veňa se potácí, zvrací, padá do bezvědomí, sprostě se rouhá. Podstatnou úlohu hraje smích, jurodivý se vysmívá zlu, zákonům, moci (staré pravoslaví považovalo smích za hříšný), halí svou moudrost do nezřízeného, afektovaného veselí. Novela Moskva - Petuški hýří humorem ...
(syn)

Všechny ty nudné turnaje jsou k ničemu. Ten, kdo je řídí, zabíjí kulečník. Je to prostě všechno na h. . . o !," rouhal se teprve 33letý hráč, který má na mysli radikální změnu. Na mysli při tom měl show typu X - Factor. ÓSullivan není nijak odvázaný ani z peněz, které kulečníkem vydělává."
(syn)

Jděte do prdele s volbama, je to stejně na hovno . . . A komisař si dal dlaně do trouby a volal vzhůru . . . Co to , děvčico, říkáš, co se rouháš! Demokratický volby a ty takhle! Pojď dolů a vol, nebo nedostaneš na ježíška věrnostní přídavek ... 
(syn)

Výpovědi Josefa Richtera by samy vydaly na samostatný článek. Zapíral, vymýšlel si, byl drzý, neomalený, rouhal se a obviňoval další a další lidi včetně příslušníků vlastní rodiny. Tři rozsáhlé novinové články týkající se vyšetřování Vaterovy vraždy svědčí o velkém zájmu veřejnosti. Soudní přelíčení se konalo až 4 . prosince 1903. 
(syn)

Dál neustupují od přímé cesty k výšinám. Neuhýbají od svých zásad a už první střetnutí ukázala, že mohou i s ní konkurovat tuzemské honoraci." Teď se zdá, že bychom se mohli udržet," nerouhá se Komňacký ani při nečekaném pohledu na ligovou tabulku." Prohry ale přijdou, třeba dvě za sebou, což vlastně neznáme. Pak se ukáže, jak jsme silní. "Fotbalový doyen se trápil na tribuně ...
(syn)

Podle plánu jsme chtěli ve Strakonicích získat jednu výhru, a to se nám sice podařilo. Teď jsme ale na vážkách, jestli se z toho radovat, nebo litovat . Vůbec jsme totiž nebyli daleko od toho, abychom vyhráli obě utkání, "lehce se rouhal trenér SKUP Štěpán Válek. Vzápětí vše vysvětlil." V prvním utkání jsme neměli až tak dobrý začátek a po první čtvrtině jsme prohrávali. Druhá ale byla jednoznačně naše a mohli jsme jen litovat, že jsme si do poločasu nedokázali vybudovat větší než jen jednobodový náskok.
(syn)

Belege

Insitný umelec ako hlava štátu. Potom táral o zmierení s tými, čo pred očami všetkých kradli, smiali sa zákonom, a raz i ľudskému životu. Rúhal sa rečami o sebe ako dobrom katolíkovi a hrdom komunistovi, zbytočne unúval koľajnice na trati Bratislava - Košice a späť, prskal, že nie je v STV dlhšie ako monoskop.
Domino Fórum, 2000, číslo 38

Bojím sa, že by ma poslali domov, keby som im povedala o Nickovi. Strašne nechcem porušiť ani malú časť pravidiel rehole. Ako hovorí matka, ak niekto poruší i tú najmenšiu čiastočku pravidiel, rúha sa celým pravidlám. Chcem tu zostať, preto poruším pravidlá a nepoviem im, že som sa zhovárala s Nickom.
Greeley, Andrew M.: Panna a mučeníčka, Bratislava 1993

V diaľke však nehanebne odhaľovali ohyzdné neduhy - skrivené chrbtice, nahnité nohy, zosušené ramená, hnisajúce nádory, chrastavé, rozjatrené rany a neopísateľne sa rúhali. Eisner bol zdrvený.
Hvorecký, Michal: Lovci & zberači, Levice 2001

Obscénny je vyprahnutý, vydrhnutý kráter. Ešte obscénnejšia je nečinnosť. Väčšmi ako najodpornejšími kliatbami sa rúhame paralýzou. Pokiaľ jestvuje čo len jedna otvorená rana, musí vystrekovať, hoci by zo seba chrlila iba ropuchy, netopiere a homunkulov. Všetko sa sústreďuje do sekundy, počas ktorej sa buď stane všetko alebo nič.
Miller, Henry: Obratník Raka, Bratislava 2003

Vložil som do toho projektu veľa — vlastne všetko, čo mi ešte v živote zvýšilo! Od chodníka až po vrcholce veží sa tým dielom rúham — ale rúham sa tak skryte, že na to tí hlupáci nikdy neprídu. Kľaknú si a budú uctievať ironického Silena, ktorý im povie, že najlepším dobrom je nikdy sa nenarodiť! (Víťazoslávne sa zasmeje.)
O'Neill, Eugene: Miliónový Marco a iné hry, Bratislava 1976

Z jeho ťarchy ma bolí duša, nenávidím ho, ale neviem vám povedať, prečo ho poslúcham, aj keď si uvedomujem, že nehreším len proti sebe, ale aj proti Bohu. Ja, len napnite sluch, majstre, ja hreším, kľajem, oplzlo nadávam, rúham sa ako pohan, nadávam Bohu ako nejakému oplanovi, dráždim ho, vyzývam, aby ma poslal dočerta.
Ťažký, Ladislav: Útek z Neresnice, Martin 1999

A práve proti nej, proti tej nevyspytateľnosti sa vo mne všetko búri a Moby Dick nech si je prostredníkom alebo i samým pánom, na ňom si schladím hnev. Ja že sa rúham, človeče? S tým na mňa nechoď! Aj samo slnko by som udrel, keby ma urazilo.
Melville, Herman: Omu, rozprávanie o dobrodružstvách v južných moriach, Bratislava 1987

Vari si šľachtičná, že chceš zaobchodiť tak, ako sa patrí na veľmožské rody? - Neviem, či si mojej odpovede hodna, nevravím nič na to, veď som neslobodná! - Také slová som už dávno nepočula, vari sa mi nechceš priam do očí rúhať? - Nie som drzá, pani, iba poviazaná, mali ste si inú otrokyňu zháňať!
Belák, Blažej: Sihote, sihote. Veršované povesti z okolia Trenčína,Martin 2008

Profil: diskreditierend

Profil: diskreditierend

Definition

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Definition

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Konnotationen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Konnotationen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Lexikalische Relationen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Lexikalische Relationen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Wortbildungen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Wortbildungen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Phraseme, Kollokationen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Phraseme, Kollokationen

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Belege

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Belege

[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]

Etymologie

Das Verb ist in der gesamten Slavia nachgewiesen, vgl. Alttschechisch rúhati sě, Slowakisch rúhať sa ‚dass.‘, Russisch ругáться ‚fluchen’, Slowenisch rógati se ‚verspotten‘, Altkirchenslawisch рѫгати сѧ ‚spotten‘. Als transitives Verb ist u.a. Polnisch urągać ‚verhöhnen’ und Russisch ругáть ‚beschimpfen‘ belegt. Das dazugehörige Nomen findet sich in Altkirchenslawisch рѫгъ ‚Hohn‘, ‚Spott‘ und Altrussisch рѹгъ ‚dass.‘. Das tschechische Verb rouhat se lässt sich auf Urslawisch *rǫgati ‚beleidigen‘, ‚verspotten’ zu *rǫgъ ‚Spott‘, ‚Hohn‘ zurückführen. Die weitere Herkunft ist unklar. Nach Mažiulis (1988-1997, 4, 11) gehen Urslawisch *rǫgъ ‚Spott‘ < *‚Grimasse‘ < *‚Herumdrehen‘, Altpreußisch ranctwei ‚stehlen‘ sowie Litauisch rangytis ‚sich winden‘, ‚sich schlängeln‘ auf ein baltoslawisches Verb *reng- ‚drehen‘ zurück, das aus Indogermanisch *u̯reng(h)- ‚dass.‘ hervorgegangen sei (vgl. dazu nach Kluge 1995, 666, 680 auch Altenglisch wrencan ‚Intrigen spinnen‘ sowie Deutsch renken und Ränke). ESUM (V, 133) stellt eine Verbindung zwischen *rǫgati und Altkirchenslawisch рѧгнѫти ‚Mund aufmachen‘ mit Ablaut der Wurzelsilbe her und nimmt ferner eine Verwandtschaft mit Lateinisch ringor ‚Zähne fletschen‘; ‚sich ärgern‘ an (ähnlich Walde/Hofmann 2007, 2, 436). Machek setzt unter der Annahme eines Wandels *l > *r im Wurzelanlaut des urslawischen Verbs eine Verwandtschaft zu Lettisch langāt, Griechisch ἐλέγχω sowie Sanskrit an. Einen etymologischen Zusammenhang zwischen *rǫgati einerseits und Urslawisch *orǫžьje ‚Rüstung‘ sowie Litauisch apranga ‚Ausrüstung‘ andererseits bezweifelt er (1942, 26) dagegen.

 

Kluge, Friedrich 1995: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Bearbeitet von Elmar Seebold. 23. Auflage, Berlin/New York.

Machek, Václav 1942, „Beiträge zum baltisch-slavischen Wörterbuch“, Zeitschrift für slavische Philologie 18, 21-29.

Machek, Václav 1968, Etymologický slovník jazyka českého. Druhé, opravené a doplňené vydání, Praha.

Mažiulis, Vytautas 1988-1997: Prūsų kalbos etimologijos žodynas 1-4, Vilnius.

ESUM: Етимологічний словник української мови I-VI, Київ 1982-2012.

Walde, Alois/Hofmann, J.B. 2007: Lateinisches etymologisches Wörterbuch 1‑2. 6., unveränderte Auflage, Heidelberg.

Etymologie

Das slowakische Verb rúhať sa ist in der gesamten Slavia nachgewiesen, vgl. Alttschechisch rúhati sě ‚lästern‘, Russisch ругáться ‚fluchen’, Slowenisch rógati se ‚verspotten‘, Altkirchenslawisch рѫгати сѧ ‚spotten‘. Als transitives Verb ist u.a. Polnisch urągać ‚verhöhnen’ und Russisch ругáть ‚beschimpfen‘ belegt. Das dazugehörige Nomen findet sich in Altkirchenslawisch рѫгъ ‚Hohn‘, ‚Spott‘ und Altrussisch рѹгъ ‚dass.‘. Das slowakische Verb rúhať sa lässt sich damit auf Urslawisch *rǫgati ‚beleidigen‘, ‚verspotten’ zu *rǫgъ ‚Spott‘, ‚Hohn‘ zurückführen. Die weitere Herkunft ist unklar. Nach Mažiulis (1988-1997, 4, 11) gehen Urslawisch *rǫgъ ‚Spott‘ < *‚Grimasse‘ < *‚Herumdrehen‘, Altpreußisch ranctwei ‚stehlen‘ sowie Litauisch rangytis ‚sich winden‘, ‚sich schlängeln‘ auf ein baltoslawisches Verb *reng- ‚drehen‘ zurück, das aus Indogermanisch *u̯reng(h)- ‚dass.‘ hervorgegangen sei (vgl. dazu nach Kluge 1995, 666, 680 auch Altenglisch wrencan ‚Intrigen spinnen‘ sowie Deutsch renken und Ränke). ESUM (V, 133) stellt eine Verbindung zwischen *rǫgati und Altkirchenslawisch рѧгнѫти ‚Mund aufmachen‘ mit Ablaut der Wurzelsilbe her und nimmt ferner eine Verwandtschaft mit Lateinisch ringor ‚Zähne fletschen‘; ‚sich ärgern‘ an (ähnlich Walde/Hofmann 2007, 2, 436). Machek setzt unter der Annahme eines Wandels *l > *r im Wurzelanlaut des urslawischen Verbs eine Verwandtschaft zu Lettisch langāt, Griechisch ἐλέγχω sowie Sanskrit an. Einen etymologischen Zusammenhang zwischen *rǫgati einerseits und Urslawisch *orǫžьje ‚Rüstung‘ sowie Litauisch apranga ‚Ausrüstung‘ andererseits bezweifelt er (1942, 26) dagegen.

 

Kluge, Friedrich 1995: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Bearbeitet von Elmar Seebold. 23. Auflage, Berlin/New York.

Machek, Václav 1942, „Beiträge zum baltisch-slavischen Wörterbuch“, Zeitschrift für slavische Philologie 18, 21-29.

Machek, Václav 1968, Etymologický slovník jazyka českého. Druhé, opravené a doplňené vydání, Praha.

Mažiulis, Vytautas 1988-1997: Prūsų kalbos etimologijos žodynas 1-4, Vilnius.

ESUM: Етимологічний словник української мови I-VI, Київ 1982-2012.

Walde, Alois/Hofmann, J.B. 2007: Lateinisches etymologisches Wörterbuch 1‑2. 6., unveränderte Auflage, Heidelberg.

Semantischer Wandel

Die Bedeutungswörterbücher verzeichnen zwei Hauptbedeutungen von rouhati se, die sich anhand ihrer religiösen, bzw. säkularen Referenz unterscheiden: 1) durch Wort und Tat grobe Missachtung gegenüber Gott, dem Glauben oder heiligen Dingen äußern, 2.) allgemein Missachtung oder Spott gegenüber etwas allgemein Anerkannten, Erhabenen zum Ausdruck bringen.

PSJČ verzeichnet noch die veraltete Akkusativrektion rouhat Boha. Es behandelt außerdem gesondert den Modus des Spottes als eigenständige semantische Komponente mit einigen Beispielen aus der Literatur:

„To sou krásný hodinky, ty jistě stály tři koruny,“ rouhala se. Čap. Ch.; Přátel zvučný smích se rouhá jeho [básníkovu] vzletu. Vrch.; „Hehe,“ rouhal se komorník. Her.

Zu einem gleichen Befund kommt das vorliegende Wörterbuch. Die stabile sakral-säkulare Polysemie ist bereits lange etabliert und wird in SuP in zwei entsprechenden Profilen festgehalten. Rouhat se gehört in beiden Profilierungen zum Erbwortschatz mit einem stabilen Bedeutungsmuster im modernen Tschechischen. Dem entspricht eine komplexe und reiche Wortbildung, phraseologisch ist rouhat se dagegen wenig produktiv, dominant sind profanes und säkulares nerouhej se mit sehr unterschiedlichen Phrasembedeutungen, sowie das rhetorische nechcí se rouhat (, ale …).

Auffällig ist dagegen die starke semantische Vernetzung. Die wichtigsten Synonyme sind das slawische klít  mit einigen seiner morphologischen Derivate (und profanen und magischen Bedeutungen) und die kirchenterminologische Lehnübersetzung zlořečit. Anhand weiterer, unterschiedlicher Synonyme kommt ein großer und ausdifferenzierter Fächer semantischer Komponenten zum Vorschein, die in verschiedene Richtungen tendieren, sich aber nicht vom Rahmenkonzept der Respektlosigkeit gegenüber einem religiösen oder kulturellen Wert lösen. Neue semantische Tendenzen können in der Erschließung neuer Domänen, vor allem des Sports gesehen werden. Dabei bilden sich jedoch keine neuen sprachlichen Verwendungsmuster.

Semantischer Wandel

In den modernen Bedeutungswörterbüchern des Slowakischen wird nur eine Bedeutung des Wortes angegeben: hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné) ‘(eine erhabene Person oder etwas Geheiligtes)’ grob kränken (KSSJ 2003) bzw. hrubo urážať slovami al. skutkami) niekoho, niečo, koho (čo) treba mať podľa ustálených zvyklostí v úcte ‘ jmdm. oder etw. (mit Worten oder durch Handlungen) grob kränken, dem man gemäß dem Herkommen Achtung zu erweisen hat’ (SSJ 1959-1968).

Im vorliegenden Wörterbuch SuP wurden zwei Profile von rúhať sa unterschieden: ein religiöses und ein säkulares. Das häufigste Auftreten des Wortes im religiösen Profil ist der Bezug auf einen Sprechakt, mit dem man Gott oder die Götter lästert und somit ein sprachliches Tabu in Bezug auf das Sacrum bricht. Diese Verwendung entspricht der Bedeutung des deutschen lästern im religiösen Profil. Seltener wird das Wort im Hinblick auf eine konkrete Tat gebraucht, mit der man Gottes Verbote und Gebote wissentlich und vorsätzlich verletzt. Hier wäre es mit dem heute im Deutschen selten gebrauchten Wort freveln zu übersetzen. Eine solche Handlung ist z.B. der Verstoß gegen Fastengebote, im Judentum der Genuss von nichtkoscherem Fleisch usw. Gemeinsam ist dabei beiden Verwendungen ein intentionales Handeln gegen Gottes Gesetze.

Im säkularen Profil ist der Gebrauch von rúhať sa ganz auf den Sprechakt eingeschränkt und stellt eine gehobene Variante bzw. ein Synonyme zu kliať ‘fluchen’ dar. Auch bei säkularer Verwendung tauchen als Kookkurrenzen von rúhať sa häufig Wörter auf, die der Sphäre des Sacrums angehören. Daraus lässt sich schließen, dass rúhať sa immer noch die Profanisierung von ethischen Regeln oder den Bruch eines Tabus konnotiert. Auch die Wortbildungen sind für das religiöse Profil reichhaltiger. Bei der Verwendung von Derivaten, die sowohl in säkularen wie religiösen Kontexten verwendet werden können (vgl. rúhač ‘Lästerer’, rúhačstvo ‘Lästerung’, rúhavý ‘lästerhaft, lästerlich’), sind im Korpus weitaus jeweils mehr Verwendungen mit religiösen Kontexten belegt. Das lässt folgenden Schluss zu: Bei rúhať sa handelt es sich um ein stilistisch markiertes Wort der gehobenen Stilebene, für das im säkularen Profil eine Vielzahl von häufiger benutzten und stilistisch neutralen Synonymen zur Verfügung stehen.

Sprichwörter

[Es wurden keine Sprichwörter gefunden.]


Sprichwörter

  • Kto sá rúha, je pľuha. [wörtl. Wer lästert, ist ein nichtswürdiges Geschöpf.] ‘sagt man, um das Lästern als besonders frevelhafte Tätigkeit zu stigmatisieren’
  • Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. (Prislovia 17,5)

    Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične.   (Jób 1,5)

    10 najmä tých, čo sa oddávajú svojim hriešnym vášňam a neuznávajú nikoho nad sebou. Takíto falošní učitelia sú namyslení, samoľúbi, opovážliví a neboja sa rúhať mocnostiam, 11 hoci anjeli, neporovnateľne mocnejší a vyšší, ich nehania pred Pánom.  (2 Petr 2,10)

    Amen, vravím vám: Všetky hriechy a rúhania, ktorých sa ľudia dopustia, im budú odpustené. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom." (Mar 3,28.29)

Kulturelle Kontexte

  • Jan Kalousek: Tak se klidně rouhej (Lied aus dem Album Řeka v plamenech), Praha 1992.
  • LUCIE: Rouháš se bohům (Popsong aus dem Album In the sky ...), Praha 1994
  • Daniel Fikejz, Brno 2013: Jen se rouhej (Song aus dem Album Psí hodinář)

Kulturelle Kontexte

Literatur

  • Miloš Drastich: Rozvážne rúhanie sa (Artikel in: Kultúra, Roč. 1, č. 4, S. 11), 1998.
  • František Šebej: Nukleárne rúhanie (Artikel in: Týždeň, Roč. VII, č. 17, S. [67]-73), 2010.
  • Ján Števček: Ranné rúhanie (Artikel in: Slovenské pohľady, Roč. 4+111, č. 11, S. 3), 1995.
  • Svetloslav Veigl: Ranný vzdych (J. Števčekovi za báseň Ranné rúhanie) (Artikel in: Slovenské pohľady, Roč. 4+112, č. 11, S. 6), 1996.

Bibliographie

[Für dieses Lemma wurde keine relevante Literatur gefunden.]

Bibliographie

Zurück

Copyright © Humboldt-Universität zu Berlin, 2009–2015
eScrinium