Polysemie
- religiös: ‘unsterblicher immaterieller Teil des Menschen’
- psychologisch: ‘Gemüt’
- personal: ‘Mensch’
- kardinal: ‘jemand als Mittelpunkt von etwas’
- animativ: ‘Eigenart’
- fachsprachlich: ‘der innerste Teil von etwas’
Definition
duša
Der immaterielle und unsterbliche Teil des Menschen, Sitz der Vernunft, des moralischen Empfindens und der Gefühle. Im dualistischen Menschenbild dem verderblichen Körper gegenüberstellt. Die Seele kann Verbindung mit Gott aufnehmen. Die Bibel stellt auch ein triadisches Bild des Menschen vor, zu dem Leib, (individuelle) Seele und (Gottes) Geist gehören. Dank dem Letzteren ist der Mensch ein Ebenbild Gottes. Die religiöse Bedeutung von 'Seele' ist selten außerhalb religiöser Texte zu finden.
Lexikalische Relationen
Synonyme
- srdce ‘Herz’
Opposita
- telo ‘Körper, Leib’
Wortbildungen
Substantive
- dušekupectvoselten ‘Seelenhandel’, vgl. A smelšie, už navyknuté na toto dušekupectvo, zavolaly: „A čo, mužovia, krásna pani, sami nás posielajú!“ ‘Und mutiger, da schon gewöhnt an solchen Seelenhandel, riefen sie’
Verben
- dušať sa volkssprachlich ‘unter Benutzung von duša (Seele) abgeleiteten Verbs schwören, bei meiner Seel`’
- dušiť sa ‘unter Benutzung von duša (Seele) abgeleiteten Verbs schwören, bei meiner Seel`’, vgl. Dušil sa, že to nie je pravda. ‘Er beteuerte, dass dies nicht die Wahrheit sei.’
- dušovať sa ‘unter Benutzung von duša (Seele) abgeleiteten Verbs schwören, bei meiner Seel!’, vgl. Dušovali sa ako Cigán na úrade práce. ‘Sie beteuerten es wie ein Rom auf dem Arbeitsamt.’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- Nech jeho duša odpočíva! Za jeho dušu!/ Möge seine Seele Ruhe finden. ‘Formel beim Begräbnis, die gesprochen wird, wenn der Sarg der Erde übergeben wird’
- telom i dušou ‘mit Körper und Geist’
- na/ v duši i (na) tele ‘in/ an Körper und Geist’
- byť jedna duša (a jedno telo)/(ein Leib) und eine Seele sein
Kollokationen
- vypustiť duši
Belege
Preto je ženatý kňaz exduchovným, nie exkňazom. No i preradenie kňaza z duchovného do laického stavu by podľa kánonu 4 z Trentského koncilu (1545 - 1563) nemalo byť možné. Najdôležitejší kánon 1752, tzv. zlatý, hovorí, že „spasenie duší... je vždy najvyšším zákonom cirkvi”.
Slovo, 2002
V stenách vidieť diery, kde sú schody, ktorými by mala ísť duša do neba…
Korzár Košický Večer, 22.01.2010
„.... Ukrýva sa za ním stredoveká freska, ktorú náhodne objavili. mentoch je scéna, na ktorej je žehnajúci Kristus s dušou Panny Márie,“ hovorí docent Plekanec.
Echo nitrianske, 07.09.2012
Miss sestričiek sa vznáša nad nimi ako anjel a odvádza jeho smrťou očistenú dušu do neba.
Ťažký, Ladislav: Útek z Neresnice. Martin, 1999
Celý obrad podčiarkuje protestantskú vieru, že kresťanova duša po smrti ide priamo k Bohu v nebi.
Gaffney, Patricia: Miluj ma a chráň. Bratislava, 2000
„Otče,“ modlil sa, „vkladám svoju dušu do tvojich rúk.“
Keene, Michael: Svetové náboženstvá. Bratislava, 2003
"I podľa starožidovskej mystiky Kabaly sa číslo 13 považuje za priaznivé. Kabala hovorí o trinástich nebeských prameňoch, trinástich bránach milosti a trinástich riekach balzamu, ktoré podľa talmudského učenia čakajú na zbožné duše v raji," uzatvára numerologička.
Tlačové správy z www.tkkbs.sk. Bratislava: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska
Definition
duša
Der immaterielle Teil des Menschen, Sitz des Bewusstseins, der Gefühle, des ästhetischen Empfindens sowie moralischer und anderer Überzeugungen. In der Alltagspsychologie das innere Leben des Menschen, das für Andere nicht zugänglich ist. Die Seele wird manchmal dem Verstand gegenübergestellt, als das emotionalere und nicht unbedingt rationale Wesen des Menschen.
Auch ein imaginiertes essentielles Wesen eines Kollektivs (einer Nation, eines Volkes, der Einwohner einer Region).
Konnotationen
- der wahre Kern des Menschen
- gesund, krank
- empfänglich für Schönes und Gutes
- unsichtbar, versteckt, geheimnisvoll
Lexikalische Relationen
Synonyme
- duch
- srdce2‘Herz’
Opposita
- telo2‘Körper, Leib’
Wortbildungen
Adjektive
- bezdušný1,veraltet‘seelenlos, leblos’, vgl. bezdušné telo ‘lebloser Körper’
- dobrodušný ‘gutherzig, gutmütig’, vgl. dobrodušná víla ’gute Fee’, dobrodušná osoba ‘gutherzige Person’
- duševný ‘seelisch’, vgl. duševná vyrovnanosť ‘seelische Ausgeglichenheit’, duševné bolesti ‘seelische Schmerzen’, duševná sila ‘seelische Stärke’
- oduševnený ‘begeistert, inspieriert, beseelt’, vgl. oduševnená verejnos ť‘begeisterte Öffentlichkeit’, oduševnený horolezca ‘begeisterter Bergsteiger’
Adverbien
- bezdušne ‘seelenlos’, vgl. ‘’
- dobrodušne ‘gutherzig, großmütig’, vgl. Dobrodušnesa usmial. ‘Er lächelte gutmütig.’
- duševne ‘seelisch’, vgl. duševne chorý muž ‘ein seelisch kranker Mann’, duševne vyrovnaný ‘seelisch ausgeglichen’
- oduševnene ‘begeistert, inspiriert, beseelt’, vgl. oduševnene spievať ‘begeistert singen’
Substantive
- duševeda ‘Seelenkunde, Psychologie’, vgl. ‘’
- dušoveda ‘Seelenkunde, Psychologie’, vgl. Dušoveda je iné slovo pre psychologiu. ‘Seelenkunde ist ein anderes Wort für Psychologie.’
- dobrodušnosť ‘Gutherzigkeit, Großmütigkeit’, vgl. úprimnosť a dobrodušnosť ‘Aufrichtigkeit und Gutmütigkeit’
- oduševnenosť ‘Begeisterung, Beseeltheit’, vgl. Očarila ma ich oduševnenosť. ‘Mich bezauberte ihre Begeisterung.’
Verben
- oduševniť ‘begeistern, inspirieren, beseelen’, vgl. Treba ich teda oduševniť pre vieru. ‘Man muss sie also für den Glauben begeistern.’
- oduševniť sa ‘sich begeistern’, vgl. Vie sa oduševniť pre istú vec. ‘Er kann sich fúr die selbe Sache begeistern.’
- oduševňovať ‘begeistern, inspirieren, beseelen’, vgl. Užívatelia osobných počítačov majú sklon svoj počítač oduševňovať, zosobňovať .‘Die Benutzer von PC´s haben die Tendenz, ihren Computer zu beseelen, zu personalisiseren.’
- oduševňovať sa ‘sich begeistern’, vgl. Oduševňuješ sa pre túto prácu.‘ Du begeisterst dich für diese Arbeit.’, Oduševňovala nás najmä zdravá logika tých pesničiek. ‘Uns begeisterte besonders die gesunde Logik dieser Lieder.’
- zadušiť sa ‘schwören, beteuern’, vgl. svätosväte sa zadušiť ‘hoch und heilig schwören’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- na moju (hriešnu) dušuumg. [wörtl. auf meine sündige Seele] ‘Bekräftigungsformel beim Schwören: etwas verhält sich genau so, wie man sagt’
- odvaliť niekomu kameň z duše [wörtl. jmdm. den Stein von der Seele rollen] ‘jmdn. erleichtern’
- odľahlo mu na duši [wörtl. dies erleichterte ihm die Seele] ‘etw. (ein Umstand, eine Aussage) erleichtert jmdn.’
- uraziť niekoho do hĺbky duše [wörtl. jmdn. bis in die Tiefe der Seele schlagen] ‘jmdm. sehr nahegehen’
- vštepiť si do duše [wörtl. sich in die Seele einimpfen] ‘sich merken, im Gedächtnis bewahren’
- klásť na dušu [wörtl. auf die Seele legen] ‘etw. hervorheben, unterstreichen, jdm. etw. nachdrücklich ans Herz legen’
- mať <niečo> na duši/ etwas auf der Seele haben
- mať dušu na jazyku, na vlásku, na nitke [wörtl. die Seele auf der Zunge, an einem Faden haben] ‘sagt man über jdn., der dem Tod nahe ist’
- vidieť, nahliadnuť niekomu do duše, až na dno duše [wörtl. jmdm. in die Seele, bis auf den Grund der Seele sehen] ‘die Gedanken von jmdm. erkennen’
- čítať niekomu z duše [wörtl. jmdm. aus der Seele lesen] ‘wissen, was jmd. denkt oder beabsichtigt’
- duša chodí doň iba spávať [wörtl. die Seele geht zu ihm schlafen] ‘sagt man über jdn., der sehr schwach oder krank ist’
- dal by mu i tú dušu [wörtl. er würde ihm sogar die Seele geben] ‘sagt man über jdn., der sich zu jmdm. anderen sehr freundlich zeigt’
- duša sa ho už ledva drží [wörtl. die Seele hält er kaum noch] ‘sagt man über jdn., der dem Tode nahe ist’
- vravieť, hovoriť <niekomu> do duše [wörtl. jmdm. zur Seele reden] ‘zureden, tadeln, rügen’
- hovorí mi z duše [wörtl. er spricht mir aus der Seele] ‘wenn jmd., dasselbe sagt, was man selbst sagen wollte’
- chudobný na duši [wörtl. arm an der Seele] ‘geistlich behindert oder eingeschränkt’
- niečo sa niekomu vrylo do duše [wörtl. etw- hat sich jdm. in die seele eingeritzt] ‘jmd. hat sich etwas gemerkt’
- prirástlo mi to k duši [wörtl. ist ihm an die Seele gewachsen] ‘jmd. hat etw., jmdn. lieb gewonnen’
- robiť <niečo> z duše [wörtl. etwas aus der Seele tun] ‘in tiefster seele begeistert sein, mit Begeisterung’
- vliať, dať svoju dušu [wörtl. etwas in die Seele gießen (geben) ]‘sich ganz auf eine Arbeit verlegen und das Bestmögliche dabei leisten’
- raniť dušu niekomu [wörtl. jmdm. die Seele verletzen] ‘jmdn. betrüben. Seelischen Schmerz zufügen’
- mať dušu zapálenú [wörtl. eine entflammte Seele haben] ‘über etw. mit Begeisterung (reden)’
- to vychádza z duše [wörtl. das kommt aus der Seele] ‘etw. ist ganz und gar aufrichtig’
- byť jedno telo a jedna dušabiblisch/ ein Herz und eine Seele sein ‘sagt man über ein herzliches Einvernehmen’
- mať dušu na miesteumg. [wörtl.] ‘sagt man, wenn jemand ganz zufrieden ist’
- vyložiť dušu na dlaň [wörtl. die seele auf die Handfläche legen] ‘sagt man, wenn jmd,. rückhaltlos ehrlich ist’
- vypustiť, vydýchnuť dušuumg. [wörtl. die Seele aufgeben, ausatmen]/ die Seele aushauchen ‘sagt man, wenn jemand stirbt’
- vypľuť dušu [wörtl. die Seele ausspucken] ‘sterben’
- vytriasť dušuumg., scherzhaft [wörtl. die Seele ausschütteln] ‘jemdm. erschlagen, töten
- letieť, bežať ako bez duše [wörtl. wie ohne Seele fliegen, rennen] ‘sehr schnell, erschrocken’
- duša mu piští po <niečom>, za <niečím> [wörtl.] ‘wenn man sich nach etwas stark sehnt, verzehrt’
- konať, robiť <niečo> o dušu (spasenú)volkssprachlich [wörtl. etw. um der (geretteten) Seele willen tun] ‘etw. mit aller zur Verfügun stehenden Kraft tun’
- sľúbiť na dušu [wörtl. auf die Seele versprechen] ‘schwören, beteuern (unter Verwendung des Wortes “duša“)’
- položiť dušu za <niečo>(za <niekoho>) [wörtl. die Seele für etw., jmdn. stellen, legen] ‘sagt man, wenn sich jdn. für etw. oder jdn. aufopfert’
- predať, zapredať svoju dušu [wörtl. seine Seele verkaufen] ‘um Vorteile willen unredlich handeln, vorgehen’
- predať, zapisať svoju dušu čertovi (diablovi) [wörtl. seine Seele dem Teufel verkaufen, verschreiben] ‘Schlechtes oder Böses tun’
- mať všetko, co mu duša zažada/ alles haben, was das Herz begehrt ‘rundum glücklich und zufrieden sein’
- striehnuť niekomu na dušu [wörtl. jmdm. auf die Seele spähen] ‘sagt man über jdn., der ungeduldig darauf wartet, das jmdn. stirbt’
- z (tej) duše ‘aus (der/ dieser) Seele’
- z celej duše ‘aus ganzer Seele’
- s celou dušou ‘mit ganzer Seele’
Kollokationen
- bolesti duše
- mladá duša
- romantická duša
- ruská duša
- so smútkom v duši
- tma v duši
Belege
Neviem, či ruky susedov prišli roľníkovi pomôcť dať hraničné kamene na ich miesto, alebo či sa obyvatelia dedinky, keď už raz Spravodlivosť vyhlásili za mŕtvu, vrátili so zvesenou hlavou a dušou v smútku do svojho žalostného každodenného života.
Slovo, 2002
Ale dajme znova slovo autorovi jeho životopisu: Dosiaľ sa vedel písomne vyjadrovať elegantnou latinčinou, teraz pochopil, že hovorový jazyk pôsobí na dušu čitateľa ešte výraznejšie.
Kultúra slova, 1995
Radek neznášal pohreby z hĺbky svojej duše, preto sme to nazvali rozlúčka, nie pohreb.
Korzár spišský, 22.09.2012
„Tak vzďaľuješ sa nám, no naša láska s tebou letí tam hore nad oblohu, kde ako hviezda svietiš, aby okom nočným ešte nakuknúť si smel do duší ľudí, čo znamenali pre teba tak veľa. …“
MY Turčianske noviny, 21.08.2012
Uplatní sa v akomkoľvek povolaní, kde treba okrem tvrdej práce zapojiť fantáziu, invenciu, ale aj kus spomínanej romantickej duše.
MY Nitrianske noviny, 24.09.2012
Chceme priniesť príležitosť, ako sa zblízka môžete pozrieť do rómskej duše predovšetkým prostredníctvom hudby, výtvarného umenia, divadla, tanca, retaily Vladislava Dolníková.
MY Trnavské noviny, 27.08.2012
Tí, ktorým je výzva adresovaná, majú zadubené uši i duše. A tak sa darmo namáha už desaťročia naprávať jazykové nedostatky aj hŕstka jazykovedcov a zopár oduševnených matičiarov...
Kultúra slova, 1994
Jej smrť predstavuje obrovskú citovú stratu a objavuje sa ako motív mnohých rómskych piesní: Te merel dad, rovel o voď i, te merel daj, rovel ojilo. — Ak zomrie otec, plače duša, ak zomrie matka, plače srdce. Keď zomrie žena, muž sa väčšinou znovu ožení.
Slovo, 2002
Kollektive Seele
O tom, že ruská duša je plná ťažko predvídateľných rozmarov, svedčí napríklad to, že marcový víťaz volieb a „otec vlasti“.
SME, 20.08.2012
Vytvorila nové nebezpečenstvá. Po prvýkrát v dejinách však dala šancu, aby sa ľudia vedeli dorozumieť mimo všetkých hraníc, vzájomne riešiť svoje problémy a tiež sa spoločne podieľať na blahobyte. Ako vrátime ducha? Globalizácia celkom určite nemá „dušu“ ani žiaden úmysel.
Slovo, 2002
Mal pravdu. Na jednej strane by mu očividnosť ruského teroru v Čečensku na to veľa možností nedávala. Na druhej strane vyšla nahá pravda najavo - ukázalo sa, že aj príbeh o terorizme má svoj rub a líce. Inžinier ruskej duše, autor románu Besy, Fjodor Michajlovič Dostojevskij čosi tušil o tejto téme, keď zdôraznil: O význame konania nerozhodujú ciele, ale použité prostriedky.
Slovo, 2002
Athmosphäre:
V príjemnej reštaurácii naozaj cíti dušu starých pokojných ias, pohostinnos a as akoby sa tu zastavil. To posledné si hos uvedomí hne v okamihu, ako mu obsluha naservíruje niektorú zo špecialít tohto podniku.
MY Trenčianske noviny, 20.08.2012
Počas desaťdňovej kúry nejedla, ani nepila, iba meditovala. Práve meditácia bola v celom procese kľúčová, jej výsledkom malo byť očistenie duše a vyrovnanie sa sama so sebou. Christová priznávača, že jej fyzická aj duševná očista mimoriadne pomohla.
Korzár spišský, 24.08.2012
Tretí film je o chlapcovi, ktorý má schopnosť komunikovať s dušami mŕtvych, hoci v druhom pláne je o tom, ako vlastne nedokážeme komunikovať medzi sebou, kým sme živí.
Inzine, 2000
Však to poznáte. Začal moderovať svoju vlastnú rozhlasovú talkshow a už to nebol Ostbahn Kurti (čiže Kurti z východného nádražia), ale Dr. Kurt Ostbahn, liečiteľ duší. Až raz vysvitlo, že žiaden Ostbahn Kurti neexistuje.
Inzine, 2000
Pred nejakým časom vedľa pizzerie postavili aj slovenskú reštauráciu s neodolateľným sloganom „Daj bohu dušu a nám peniaze“, a tak vznikla akási slovensko - talianska gastronomická únia.
Inzine, 2001
Über Verstorbene in Nachrufen:
Tak náhle odišla duša Tvoja, že si nestihol povedať zbohom, rodina moja drahá. V našich srdciach ale budeš žiť spomienkami navždy.
MY Nitrianske noviny, 20.08.2012
Napriek všetkému a napriek všetkým, slovenčina, dlho zaznávaná Popoluška, sa stáva vznešenou kráľovnou. A svedčí jej tento kráľovský šat; táto zdanlivo chudobná slúžtička mala vnútorne oddávna kráľovskú dušu. Nečudo, že sa vie pohybovať nielen v kuchyni a na povale, vie sa pristrojiť a prirodzene sa správať aj v bohatých salónoch, v učených sieňach a na slávnych trónoch.
Kultúra slova, 1995
Über Tiere:
A predsa sa nožom ešte dlho hrabal v kostičkách, kým ich hodil Flokymu, aby ich zožral a na chvíľu prijal do svojej psej duše…
Dušek, Dušan: Prášky na spanie, 1987
Muž nechtiac drgol do tácky, takže sa posunula celkom na kraj stolíka. Chvíľu sa zdalo, že už-už spadne, ale pohyb vlaku ju vrátil späť. Keby duša zvieraťa, z ktorého mäsa bola klobása pripravená, chcela navštíviť všetky časti svojho tela, trvalo by jej to mnoho rokov.
RAK - revue aktuálnej kultúry. Bratislava, roč. 10, č. 04
Veľkonočné obrady sú teda veľmi staré: nemôžu sa na nich zúčastniť cudzí, zviera sa podobne ako v dobe prvotnopospolnej spoločnosti pečie na ohni spolu s vnútornosťami a duša zvieraťa (krv) sa obetuje domácemu duchovi, prebývajúcemu vo dverách. Neskoršie splynul s Veľkou nocou sviatok maccot (macesy).
Každan, Alexander Petrovič: Náboženstvo a ateizmus v staroveku. Bratislava 1961
Definition
duša
Metonymisch für človek ‘Mensch’.
Selten auch über Einwohner einer Ortschaft. In dieser Bedeutung Pl. tant.
Konnotationen
- Kampf um die Menschenseelen, überzeugen, für sich gewinnen
Lexikalische Relationen
Synonyme
- anjel ‘Engel’
- človek ‘Mensch’
- osoba ‘Person’
- poklad ‘Schatz; hilfsbereiter, liebenswürdiger Mensch, oft verwendet für jmdn., der einem (in unerwartetetem Maß) uneigennützig eine große Hilfe war bzw. für jmdn. etwas tut’, vgl. Ty si poklad! ‘Du bist ein Schatz!’
- zlatíčko/ zlatenko/ zlatuško [wörtl. Verkleinerung von Gold]/ ‘Schatz; netter, liebenswerter Mensch’, vgl. Ty si zlatíčko! ‘Du bist ein Schatz!’
- zlato [wörtl. Gold]/ ‘Schatz; netter, liebenswerter Mensch’, vgl. Ty si zlato! ‘Du bist ein Goldstück!’
Wortbildungen
Substantive
- dušenka ‘Seelchen’, vgl. ľuďom sa prihovárala oslovením „dušenka“. ‘Sie redete die Leute mit dem Wort „dušenka“ an.’
- dušička ‘Seelchen’, vgl. s malou dušičkou spýtal pána ‘verzagt fragte er den Herrn’, mladé dušičky ‘junge zarte Seelen’
- dušinkafamiliär, selten ‘Anrede einer lieben Person: Seelchen’, vgl. Vrúcna vďaka, dušinka! ‘Wärmsten Dank, meine Liebe!’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- ani duše niet/ keine Seele ‘niemand’
- malá duša [wörtl. kleine Seele]
- nebolo tam ani živej duše/ keine lebende Seele war da ‘niemand’
- niet, nevidieť (ani) živej duše/ keine lebende Seele sehen ‘niemanden sehen’
- ruská duša/ russische Seele
- široká duša [wörtl. weite Seele] ‘Mensch mit einem großen Herz’
Kollokationen
- citlivá duša
- dobrá duša
- drahá duša
- duša moja
- je to šľachetná duša
- prejavovať záujem o každú dušu
- spriaznená duša
- státočná duša
Belege
V takej obci je radosť robiť kronikára. Každú chvíľu sa ho dajaký škrabák vypytuje, ako zastrčená obec s 84 dušami v okrese Lučenec ten názov vlastne získala.
SME, 12.5.1995
Práve tá je podľa Nemčíkovej častým sprievodným javom užívania liekov proti bolesti. S humanizmom v žilách Trvalo žije v obci Čierny Potok, malej dedinke so stošesťdesiatimi dušami, na juhu rimavskosobotského okresu.
Bojovník. Dvojtýždenník antifašistov, 26.04.2011
Po vlaňajšom sčítaní ľudu sa zistilo, že sa zvýšil počet „duší“ v obciach kategórie do tritisíc obyvateľov na úkor ostatných sídel.
Slovo, 2002
„Vy ste v dedine len jeden učiteľ, jeden farár, a vyučujete päťsto-šesťsto duší, farár i viac.“
http://zlatyfond.sme.sk/dielo/75/Tajovsky_Dvanast-dusi/1#ixzz2nOAVLivq [13.12.2013]
Podľa jedného vtipu žiadne iné americké veľkomesto nemalo na svojich volebných zoznamoch toľko "mŕtvych duší" ako Chicago za primátora Daleyho. Redaktor spravodajského oddelenia našej rozhlasovej stanice, Ron Synowitz, pochádza z oblasti neďaleko Chicaga.
Inzine, 2000
„.... Keď bol rozbesnený, tak som nešiel k nemu ani ja. Upozorňoval som ich na to, ale pani hovorievala, že sú spriaznené duše,“ hovoril majiteľ. Adamcovej druh podozrieval Veščíka, že psy chová na zápasy a zo samoty chcel odísť.
SME, 25.09.2012
„Hľadáme seniorov, ktorí, navzdory veku a spoločenskej predstave, chcú žiť plnohodnotný život. Dobrá duša chce ukázať, že pomáhať sa dá v každom veku.
MY Oravské noviny, 17.09.2012
Každoročne tak pred Vianocami udeľujeme cenu Magna anima (Veľká duša) žiakom našej školy, ktorí majú širokú dušu a veľké srdce.
MY Nitrianske noviny, 17.09.2012
Chápavú dušu, spriaznenca v tomto hryzovisku ťažko stretnúť.
Kultúra slova, 2001
A tak Peter, dobrá duša, zmiloval sa nad zvieraťom a priviedol ho na Drevenice. Povedal si, že ju tam skapať nenechá. Ošetril kozie vemeno a zašil ho obyčajnou ihlou a cvernou. Dezinfikoval vždy a zásadne borovičkou.
Inzine, 2000
Osobitným druhom frazém sú rozličné zaužívané ustálené formuly, napr. zdvorilostné pozdravy, oslovenia, zvolania, ďalej nadávky, kliatby a pod. Tieto frazémy majú zväčša stavbu vety, ale niektoré z nich možno zaradiť aj medzi menné frazémy, napr. vašim láskám sa oznamuje (144); jako zdravié slúži? (353); duša moja! (53); srdco moje! (358); srdiéčko moje!
Kultúra slova, 1994
Je to najstaršia dáma v meste — vyše deväťdesiatročná! Tá má korienok! A nevynechá krajší deň, aby sa neprešla po námestí a nenazrela aj do mojej apatieky. Staručká, krásna, biela ani sneh, milá, drahá duša!
Ballek, Ladislav: Agáty, Bratislava 1981
„Moja milá duša,“ napísala manželovi Alžbeta Coborová, „u nás je už v noci chladno a ja som od Vás veľmi ďaleko a Váš sluha zabudol doma ohrievač do postele, preto som ho poslala za Vami, moje milé, krásne srdce, nemôžem Vám byť nablízku, ale aby ste na mňa spomínali, keď Vám budú vyhrievať Vašu posteľ ohrievačom.“
Dvořák, Pavel: Krvavá grófka Alžbeta Bátoryová - fakty a výmysly, Budmerice 1999
Za 24 rokov manželstva si napísali viac ako tisíc strán listov, ktoré si vymenili za Turzovej dlhej neprítomnosti a medzi nimi aj tento klenot: „Moja milá duša,“ napísala manželovi Alžbeta Coborová, „u nás je už v noci chladno a ja som od Vás veľmi ďaleko a Váš sluha zabudol doma ohrievač do postele, preto som ho poslala za Vami, moje milé, krásne srdce, nemôžem Vám byť nablízku, ale aby ste na mňa spomínali, keď Vám budú vyhrievať Vašu posteľ ohrievačom.“
Dvořák, Pavel: Krvavá grófka Alžbeta Bátoryová - fakty a výmysly. Budmerice 1999
Definition
duša
Jemand als geistiger Mittelpunkt von etwas, der sich um alles kümmert oder alles lenkt.
Im Slowakischen auch ein wesentlicher Bestandteil von etwas.
Im Slowakischen als Kollokationen mit Genitivattributen, vgl. duša <niečoho> ‘Seele von etw.’
Lexikalische Relationen
Synonyme
- hlava ‘Kopf’
- inšpirátor(ka) ‘Inspirator(in)’
- podnecovateľ ‘Inspirator’
- mozog ‘Hirn, Kopf’
Wortbildungen
[Für dieses Profil wurden keine Derivate und Komposita gefunden.]
Belege
Zo sociálnych demokratov, komunistov a nemeckých odborov si zvolili štrajkový výbor. Po neúspešnom rokovaní s vedením baní 7. januára 1933 od 14. hodiny pri výmene zmien vyhlásili štrajk. V tejto situácii sa prejavil Clementis, že je dušou avantgardného hnutia.
Slovo, 2002
Veľké ďakujem patrí Danovi Miklošovi, ktorý je dušou klubu a nebál sa pustiť v neľahkej dobe do rekonštrukcie.
Korzár spišskonovoveský, 24.09.2012
Ale ako hovorí majiteľ reštaurácie a duša mužstva Štefan Šándor, ešte nie je všetko stratené.
MY Nitrianske noviny, 24.09.2012
„...Bol to líder kapely, jeho texty, melódie, to všetko je originálne a jedinečné. Dostali sa dokonca do učebníc hudobnej výchovy,“ hovorí František Mikurský. „On bol duša, inšpirácia, vzor, jeho nápady boli perfektné. Veľmi nám chýba...“
MY Nitrianske noviny, 03.09.2012
V poslednom desaťročí, tu u nás, najprv podcenili Slobodana Miloševića (ktorý veľkou osobnosťou síce je, lenže veľkou z pokolenia Hitlera alebo Stalina); posledne podcenili Zorana Djindjića. Lebo práve ten „nervčik", s očami ako na stopkách, je dušou „srbskej októbrovej revolúcie" z roku 2000.
Literárny týždenník, 2001, roč. 14, č. 5
Už tradične organizátorom a výborným hostiteľom bola Základná škola internátna na Duklianskej ulici v Prešove (v spolupráci so Slovenským zväzom sluchovo postihnutých), najmä otec tejto ušľachtilej myšlienky a duša celého podujatia, jej riaditeľ Mgr. Vladimír Kohút.
SME, 08.07.1997
Z toho, čo som mala možnosť si prečítať, Duša ženy (a moja babička, hlavná ženská duša našej rodiny, tiež) hlása, že žena je najdôležitejším pokojatvorným elementom v rodine.
Inzine, 2003
"Nikdy som nepochyboval o tom, že Nasťa má na zisk medaily na olympijských hrách. Ale že to bude v jej prvom štarte a hneď to bude zlatá, to ma milo prekvapilo," reagoval pre slovenské médiá vo Whistleri Juraj Sanitra. Muž známy najmä ako dlhoročný šéf a duša slovenského biatlonu sa vlani v septembri stal streleckým trénerom Kuzminovej s výhľadom úspechu na ZOH 2010.
SME, 14.02.2010
Definition
duša
Der individuelle Charakter von etwas.
Sg. tant.
Lexikalische Relationen
Synonyme
- charakter ‘Charakter’
- osobitosť ‘Besonderheit’
- povaha ‘Charakter’
- ráz ‘Charakter’
Wortbildungen
Adjektive
- bezdušný2 ‘seelenlos, leblos’, vgl. bezdušný stroj ‘ein seelenloser Apparat’
Belege
Časom prišla snaha o perfekcionizmus výrazu, do GUnaGU, okrem spontánnych hercov, začali prestupovať aj herci s papierom, ktorých je už teraz väčšina. O to však nejde. Dôležité je, či má divadlo vyžarovanie, či má dušu. Od prvých hier rozvíjame zvláštnu formu humoru, ktorý je čoraz ďalej čiernejší, s melancholickým podfarbením.
SME, 20.1.1995
Každý obraz má dušu a je na škodu zavrnúť ho, znie filozofia majiteľa galérie "zavrhnutých obrazov", kde nájdete vskutku pozoruhodný mix, nechýbajú tu ani obľúbené lesné výjavy s čistinkou a ručiacimi jeleňmi, zátišia, ale aj pekné košické veduty od profesionálnych.
Východoslovenské noviny - Korzár. 2003
Do závodu v Gliwiciach investoval Opel 450 miliónov eur a patrí k najmodernejším v Európe. Agila sa dostane na slovenský trh začiatkom júna. Sedan s dušou kupé Ani po dvoch rokoch nestratila Alfa 156 nič zo svojho čara Ubehli už dva roky od predstavenia v súčasnosti najúspešnejšieho modelu talianskej automobilky Alfa Romeo s číselným označením 156.
Profit, 2000
Milovníci starosvetskej kuchyne a všetkého netradičného nájdu svoj azyl v pozoruhodnej košickej reštaurácii Stodola. Od jej vzniku v nej šéfkuchársku varešku drží v rukách majsterka kuchárka Mária Begányiová. Na návštevníkov tu čaká celý rad prekvapení. Už samotný vstup navodí atmosféru pokoja, zemitej krásy a čara, ukrytého v predmetoch s dušou minulosti. Vydarený interiér ponúka opäť množstvo nápadov a malých milých drobností, na ktorých tak veľmi záleží.
Východoslovenské noviny - Korzár, 2002
Definition
duša
In unterschiedlichen Fachsprachen ein Ausdruck für den inneren Teil von etwas.
Im Slowakischen sind folgende Bedeutungen vorhanden:
- ‘das Innere einer Gummiröhre oder eines Gummiballs’
- ‘Mark, Pulpa (von Bäumen, Federkielen u.ä.)’
- ‘‘Musik: Zwischenbogen bei Saiteninstrumenten’
- ‘Fischblase’
Konnotationen
[Für dieses Profil wurden keine Konnotationen gefunden.]
Lexikalische Relationen
Synonyme
- jadro ‘Kern’
- špik ‘Mark’
- vnutro ‘Inneres’
Wortbildungen
Substantive
- velodušafachsprachlich, Fachjargon‘’, vgl. ‘’ duša bicyklovej pneumatiky
Belege
Pozrite si názorný videonávod ako opraviť defekt na bicykli. Zároveň sa dozviete ako postupovať pri výmene duše a plášťa na bicykli.
http://www.predaj-bicyklov.sk/index.php?page=oprava-defektu-bicykla [02.06.2014]
Počiatkom dvadsiateho storočia sa už väčšina lôpt vyrábala s gumovou dušou a obalom z kravskej kože.
http://www.sportobchod.sk/s/ako-si-vybrat-futbalovu-loptu-743 [02.06.2014]
http://ftf.vsmu.sk/files/Cuvaj_Bakalarska_praca.pdf [02.06.2014]
Wortindex
- ani duše niet
- anjel
- bezdušne
- bezdušný1,veraltet
- bezdušný2
- byť jedna duša (a jedno telo)
- byť jedno telo a jedna dušabiblisch
- čítať niekomu z duše
- človek
- dal by mu i tú dušu
- dobrodušne
- dobrodušnosť
- dobrodušný
- duch
- duša chodí doň iba spávať
- duša mu piští po <niečom>, za <niečím>
- duša sa ho už ledva drží
- dušať sa
- dušekupectvoselten
- dušenka
- duševeda
- duševne
- duševný
- dušička
- dušinkafamiliär, selten
- dušiť sa
- dušovať sa
- dušoveda
- hlava
- hovorí mi z duše
- charakter
- chudobný na duši
- inšpirátor(ka)
- jadro
- klásť na dušu
- konať, robiť <niečo> o dušu (spasenú)volkssprachlich
- letieť, bežať ako bez duše
- malá duša
- mať dušu na jazyku, na vlásku, na nitke
- mať dušu zapálenú
- mať dušu na miesteumg.
- mať <niečo> na duši
- mať všetko, co mu duša zažada
- mozog
- na/ v duši i (na) tele
- na moju (hriešnu) dušuumg.
- nebolo tam ani živej duše
- Nech jeho duša odpočíva! Za jeho dušu!
- niečo sa niekomu vrylo do duše
- niet, nevidieť (ani) živej duše
- odľahlo mu na duši
- oduševnene
- oduševnenosť
- oduševnený
- oduševniť
- oduševniť sa
- oduševňovať
- oduševňovať sa
- odvaliť niekomu kameň z duše
- osoba
- osobitosť
- podnecovateľ
- poklad
- položiť dušu za <niečo>(za <niekoho>)
- povaha
- predať, zapisať svoju dušu čertovi (diablovi)
- predať, zapredať svoju dušu
- prirástlo mi to k duši
- raniť dušu niekomu
- ráz
- robiť <niečo> z duše
- ruská duša
- s celou dušou
- sľúbiť na dušu
- srdce
- srdce2
- striehnuť niekomu na dušu
- široká duša
- špik
- telo
- telo2
- telom i dušou
- to vychádza z duše
- uraziť niekoho do hĺbky duše
- velodušafachsprachlich, Fachjargon
- vidieť, nahliadnuť niekomu do duše, až na dno duše
- vliať, dať svoju dušu
- vnutro
- vravieť, hovoriť <niekomu> do duše
- vštepiť si do duše
- vyložiť dušu na dlaň
- vypľuť dušu
- vypustiť, vydýchnuť dušuumg.
- vytriasť dušuumg., scherzhaft
- z celej duše
- z (tej) duše
- zadušiť sa
- zlatenko
- zlatíčko
- zlato
- zlatuško
Semantischer Wandel
Die modernen Bedeutungswörterbücher des Slowakischen geben sieben Bedeutungen des Wortes an. Das SSJ (1959-1968) gibt folgende Explikationen: 1.vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch ‘innere Welt des Menschen, Verstand, Geist’ 2. nehmotná, od tela odlišná podstata človeka (v metafyzickom, náboženskom chápaní); symbol života ‘immaterielles, vom Körper getrenntes Wesen des Menschen (im metaphysischen, religiösen Verständnis)’ 3. centrum, základ, hlavný činiteľ ‘ Zentrum, Grundlage, Hauptfaktor’ 4. hovor. človek ‘umg. Mensch’ 5. fam. milá osoba (v oslovení) ‘fam. liebe Person (in der Anrede)’ 6. zastar. obyvateľ ‘veraltet: Bewohner’ 7. tech. hmota tvoriaca jadro (obyč. spevňujúce) inej hmoty ‘techn. Stoff, die den Kern von etw. bildet (allgem. zur Befestigung) eines anderen Stoffs’; sowie von dieser Grundbedeutung abgeleitet die spezifische Anwendungen des Wortes in Fachwortschätzen: vnútorná gumová rúra ‘innere Gummiröhre’ gumový vnútrajšok lopty ‘das aus Gummi bestehende Innere eines Balls’ ľud. dreň napr. v baze, v brku ap.) ‘volkst. Mark (z.B. des Holunders, eines Federkiels usw.’ hud. stĺpik medzi spodnou a vrchnou stenou sláčikových hudobných nástrojov ‘Stab zwischen der unteren und der oberen Wand von musikalischen Streichinstrumenten’ nár. rybací mechúr ‘volkst. Fischblase’.
Im vorliegenden Wörterbuch SuP wurden für das Slowakische sechs Profile des Wortes ausgegliedert: ein religiöses: ‘unsterblicher immaterieller Teil des Menschen’, ein psychologisches: ‘Gemüt’, ein personales: ‘Mensch’, ein kardinales: ‘jemand als Mittelpunkt von etwas’, ein animatives sowie ein fachsprachliches Profil: ‘der innerste Teil von etwas’. Im religiösen Profil ist duša (ähnlich wie duch) gegenüber telo der eigentliche, bessere und unsterbliche Teil des Menschen, der nach dem Tod nach der Vorstellung religiöser Menschen weiterlebt und ins Paradies eingeht (kresťanova duša ide po smrti priamo k Bohu v nebi).Vorbild für diese Vorstellung ist die Person Jesu, der vor seinem Tod betet: „Otče,“ modlil sa, „vkladám svoju dušu do tvojich rúk.“ Aufgabe der christlichen Kirche und anderer Religionen ist die Rettung der Seele vor dem ewigen Tod und ihre Bindung an Gott („spasenie duší je vždy najvyšším zákonom cirkvi”.)
Losgelöst von religiösen Vorstellungen wird die Dichotomie zwischen Selle und Körper auch im psychologischen Profil aufrechterhalten. Auch hier handelt sich um das wertvollen eigentlichen Wesenskern des Menschen. (vgl. Radek neznášal pohreby z hĺbky svojej duše. Hovorový jazyk pôsobí na dušu čitateľa ešte výraznejšie. Môžete pozrieť do rómskej duše predovšetkým prostredníctvom hudby.) Im Korpus weist dieses Profil die höchste Frequenz auf.
Zwischen duša und dem ebenfalls im Rahmen dieses Wörterbuches untersuchten Lemma duch bestehen aufgrund der etymologisch gleichen Wortherkunft (<dech in etwa Atem, blasen, Pneuma) in den slawischen Sprachen vielfältige Schnittmengen; es handelt sich um verwandte Konzepte. Beim psychologischen, psychologisch-metonymischen und kardinalen Profil gibt es zahlreiche Kontexte, in denen beide Wörter weitgehend synonym funktuionieren und gegenseitig austauschbar sind.
Sprichwörter
Aby si bol krásny, zasta vsa: minútu pred zrkadlom, päť minút pred svojou dušou a pätnásť minút pred svojím Bohom. (Horatius)
Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky. (Slovenské príslovia)
Ak chcete do človekavniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje. (Fiodor Michajlovič Dostojevskij)
Ak chceš počuť spev svojej duše, obklop sa mlčaním. (Arturo Graf)
Ak sklopíte oči zo skromnosti, pokorte sa aj v duši. Keď ukazujete, že chcete posledné miesto, túžte po ňom aj v srdci. (František Saleský)
Ako sa zlatoa striebro vážia v priezračnej vode, duše sa vážia v mlčaní. Vyslovené slová zavážia iba vďaka tichu, v ktorom sú ponorené. (Maurice Maeterlinck)
Ak ťa diabol nemôže zviesť k hriechu, tak sa aspoň raduje, že ti spôsobil mrzutosť a pripravil ťa trochu o pokoj v duši. (Ignác z Loyoly)
Bez kresťanstva by grécko-rímske dedičstvo v našich dňoch už nebolo živé; z druhej strany však ani kresťanstvo by sa bez tohoto dedičstva nestalo dušou našej kultúry. (Michal Lobkowicz)
Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastlinya kvetyrastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesia cnečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše. (Matka Tereza)
Boh, ktorý bol tridsať rokov murárom a tesárom, si poradí aj s troskami mojej duše. (Hans Urs von Balthasar)
Či v pergamene sväté žriedlo, či smäd duše zaženie? Nie, navždy budeš smädom trpieť, kým z teba prameň nevyvrie. (Johann Wolfgang von Goethe)
Čítať peknúknihuje nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovoría naša duša odpovedá. (André Maurois)
Čo raz odíde bez nádeje na návrat, to zmizneaj z duše. (Heliodoros z Emesy)
Človek, ktorý vie nasýtiť dušu, nie je zlým človekom. (Jan Werich)
Človek len nevydrží; on prevládne... pretože má dušu. Duchaschopného súcitu a obetovania a výdrže. (William Faulkner)
Dbajme, aby nám staroba nezanechala vráskyaj na duši, keď ich už robí na tvári. (Michel de Montaigne)
Dieťa neustále rozširuje hranice rodičovskej duše. (Jim Forest)
Duša, ktorá je zjednotená s Bohom, sa diabol bojí ako samého Boha! (Ján z Kríža)
Duša, ktorá vie, že je milovaná, avšak sama nemiluje, prezrádza svoju usadeninu. Čo je v nej najhlbšie, vyplaví sa na povrch. (Friedrich Nietzsche)
Dušabez učiteľa, akokoľvek čnostná, je ako rozpálený uhoľ, ponechaný na seba: skôr vychladne, ako sa rozhorí. (Ján z Kríža)
Dušaje vždy mladá. Z pohľaduvečnosti sme na tom všetci rovnako. (Marián Gavenda)
Dušamladíka je pevnosť, ktorá sa vždy uzaviera prísnosti a tvrdosti. (Giovanni Melchior Bosco)
Dušaplná radosti ukazuje ľuďom, čo dáva Boh svojim verným. (Josef Hlouch)
Inteligencia sama nestačí. Treba premeniť dušu, aby sme dosiahli šťastie. Šťastie nie je nezmyselným snom, ale je to sen večne uskutočniteľný a nám všetkým na dosah ruky. Inteligencia má nám pomáhať pri jeho dosiahnutí. (Giovanni Papini)
Je cítiť, že za mojím dielom je moja fantázia, môj spôsobmyslenia, života, teda moja duša. (Jil Sander)
Každé neužitočné slovo, ktoré narúša bdelosť mlčania, je ako škára, ktorou sa duša stráca sebe samej. (Gregor Veľký)
Krajšie je byť charakterný ma pritom mať úbohé písmo, ako mať úbohú dušu s krásnym písmom. (Janko Jesenský)
Kristus hľadá v mojej duši Otcovu vôľu; Otec v nej hľadá Synov obraz. Keď sa v nej obidvaja stretnú, je plná Ducha Svätého. (Hans Urs von Balthasar)
Kto sám padá, sám zostane ležať; málo si cení svoju dušu, kto dôveruje iba sebe. (Ján z Kríža)
Ktorý tvo pod slnkom skusuje toľkú lásku, ako nábožná duša, ku ktorej prichádza Boha kŕmi ju svojím osláveným telom. (Tomáš Kempenský)
Láska je prechodný stav duše, sebaláska trvalý. (Agathias)
Láska je taká ako strom: vyrastie sama od seba, zapustí hlboké korene do celej duše a často sa ďalej zelená na rozvalinách nášho srdca. (Victor Hugo)
Lásk aje výživa pre dušu; pre telo je to diéta. (Hector Berlioz)
Láska sa stáva tým viac záležitosťou tela, čím viac prehlasuje, že je len záležitosťou duše. (Ambrogio Sto)
Láska v duši je ako voda v sude- rozťahuje ju. (Americké príslovia)
Lekár nie je ničím iným, ako upokojením duše. (Petronius)
Lepšie je premôcť vášeň hnev uúplne ako sa domnievať, že s mierou a rozumom si ním poslúžime. Len čo sa dostane do našej duše, čoskoro ju ovládne a tyranizuje. (František Saleský)
Luk sa láme, keď je napnutý, ale duša stráca svoje sily nečinnosťou. (Plutarchos)
Ľudia nemajú bohatstvo a chudobu v dome, ale v duši. (Xenofón)
Ľudia si občas naivne myslia, že láska e plodom dlhodobého zväzku muža a ženy a dlhodobého dvorenia. Láska je však skôr dcérouduševného súladu. Ak sa dve blízke duše stretnú, vzniká láska v jednom okamihu. Ak láska nevznikne odrazu a nečakane, nevznikne ani po rokochba ani po stáročiach. (Chalíl Džibrán)
Ľudské rečičky kážu tí, čo tvrdia, že len čo groš, vhodený do truhlice, zazvoní, duša vyletí z očistca.
Mať pokoj v duši je najväčšie šťastie. (Orientálne príslovia)
Mierou, akou rastie v tebe láska, rastie aj tvoja krása, lebo láska je krásou duše.(Augustín)
Milovaťznamená odovzdať sa telomi dušou alebo lepšie povedané, vytvoriť z dvoch bytostí jedinú.(Alfred de Musset)
Modlitbaje nebeská voda, ktorou polieva škvety v záhrade svojej duše, teda čnosti svojej duše, aby rástli a prinášali ovocie. (František Saleský)
Modlitbaje rozhovor duše s Bohom. (Augustín)
Modlitba je výborný prostriedok proti smútku, lebo pozdvihuje dušu k Bohu, ktorý jediný je živou radosťou a útechou. (František Saleský)
Musíme byť vďační tým, ktorí nám dávajú šťastie. Sú to obdivuhodní záhradníci, lebo vďaka nim naše duše kvitnú. (Marcel Proust)
Na zdanlivo najjednoduchšie otázky buď neposkytneme žiadnu odpoveď, alebo odpovieme spôsobom, ktorý na prvý pohľad bude pripomínať skôr akýsi podivný katechizmus než priamočiaré áno-nie, na ktoré sme z fyziky zvyknutí. Napríklad na otázku, či sa poloha elektrónu mení s časom, musím eodpovedať „nie“; ak sa pýtame, či zostáva stále rovnaká, musíme povedať „nie“; na otázku, či je elektrón v pokoji, odpovedáme „nie“, a ak sa pýtame, či je v pohybe, musíme rovnako odpovedať „nie“. Podobne odpovedal Budha, keď sa ho pýtali na stav duše po smrti. (M. Scott Peck)
Naša duša je taká veľká ako naša láska. (Ernst Kühnel)
Násilieje nezlučiteľné s povahou Boha a povahou duše. (Benedikt XVI.)
Nič nie je nudnejšie ako zložitá duša a nič nie je napínavejšie ako jednoduchá duša. (Hans Urs von Balthasar)
Opustiť Boha pre Boha je pre dušu veľkým ziskom, žiadnou stratou. (Ignác z Loyoly)
Osloboďte si občas svoje srdce od ľudí, aby ste mohli pokojne hovoriťs Bohomo veciach svojej duše. (František Saleský)
Otužuj telo! Nepodávaj mu viac potravy ako treba. Nepožívaj omamujúce nápoje! Otupujú jemnocit a ochromujú dušu. (Pytagoras)
Podozrenie zasiate do duše vybuchujú ako časované míny a ničia lásku postupným ivýbuchmi. (André Maurois)
Pokušenia nech vás nenaľakajú. To, že nepriateľ bojuje o vašu dušu, je dobrý znak. Značí to, že mu ešte nepatríte. (František Saleský)
Pretože naša vnútorná skúsenosť sa zakladá na reprodukovanía kombinácii zmyslových vnemov, koncepcia duše bez tela sa mi zdá prázdna a zbavená zmysluplnosti. (Albert Einstein)
S náročnosťou súčasného života rastie túžba po vnútornej modlitbe, ktorá umožňuje v hĺbke vlastnej duše stretnúť sa s Bohom. (Ján Pavol II.)
Samota desí dvadsaťročnú dušu. (Molière)
Slová milovaných sa v našich dušiach vytesávajú do kameňa. (Božena Benešová)
Sluha? Ale dušu má azda slobodnú. Sluha? Teda takú má chybu? Ukáž mi takého človeka, čo by nebol sluha. (Lucius Annaeus Seneca)
Snažsa preniknúť do ľudskej duše a pozoruj, čomu sa rozumní ľudia vyhýbajú a o čo sa usilujú. (Marcus Aurelius)
Spáchať nejakú mrzkosť, je smrťou duše, ale zúfať je zostúpiť do pekla. (Izidor zo Sevilly)
Svetielko duše bez hrejivosti srdca je často len bludičkou v tmách života. (John Donne)
Šťastie a nešťastie je vecou duše. (Demokritos)
Telesnou chybou sa duša nezohaví, ale krásou duše sa ozdob íaj telo. (Lucius Annaeus Seneca)
Tučné telo, chudá duša. (Nezistené príslovia)
Tvár je duša tela. (Ludwig Wittgenstein)
Tvoj priateľ je tvoja naplnená túžba. Je to pole, ktoré sa láskou osievaš a z ktorého žneš s dušou plnou vďačnosti. (Chalíl Džibrán)
Už samotným úmyslom pracovať pre duše vykonávate mnoho. (Ignác z Loyoly)
V čase, keď diabol pokúša dušu malomyseľnými myšlienkami, treba ju povzbudiť myšlienkou na dobrá, ktoré už od Boha prijala. (Ignác z Loyoly)
V pravej láske, duša prekrýva telo. (Friedrich Nietzsche)
Veľkosť duše sa meria podľa jej lásky. (Bernard z Clairvaux)
Veľkosť je vlastnosť srdca, mysle a duše, ktorou človek neovláda natoľko prílivy mora ako prílivy svojej vášne. (Fulton J. Sheen)
Všetko, čo na žene nie je spojené s jej dušou, sú na nej zanedbateľné maličkosti. (Giovanni Battista Basile)
Vtip je známkou múdrosti. Avšak vtip a bystrosť sa nezvykli usídliťv trpaslíčej duši. (Miguel de Cervantes)
Za peniaze i dušu predá. (Nezistené príslovia)
Zdravie mu dušu naháňa. (Nezistené príslovia)
Žena na mužovi miluje viac jeho dušu ako telo, muž na žene opačne. (Aulus Licinius Archias)
Kulturelle Kontexte
Literatur
- Jozef Bugár: Myseľ, vedomie a duša vo filozofii, 2010
- Milan Igor Chovan: Keď duša hľadá: malá obrazová zbierka poézie, 2011
- Adela Gajdošová-Perinová: Duša ženy (básne), 1998
- Ján Hallon: Jedno srdce a jedna duša: tajomstvo malého spoločenstva, 2007
- Fero Horvat: Uši - Oči - Duša: 70. výročie Slovenského rozhlasu - výstava výtvarných diel: Slovenský rozhlas Bratislava 3.10.-27.10.1996: (katalóg výstavy), 1996
- Jozef Jaklovsky: Duša nepokojná II, 2009
- Martin Kolembus: Okrídlená duša (básne), 2005
- Karin Lászlová: Aj duša volá SOS, 2006
- Stanislava Matejovičová: Anna Javorková-herečka s dušou. (Artikel in: Slovenské Divadlo: Revue Dramatických Umení, Nr. 2., S. 216-33), 2007
- Zlata Matláková: Rozopnutá duša (básne), 2009
- Ladislav Dezider Nánássy: Ľudská duša, 1932
- E. Podtatranský: Duša sladká, 1935
- Eva Srnková: Ranená duša (básne), 2008
- Pavol Stanislav: Duša utajená v husličkách (básne), 1992
Film
-
Pokoj v duši (Regie: Vladimír Balko), Slowakei 2009.
(Quelle: http://www.chytrazena.cz/obrazky/admin/clanek/pokoj-v-dusi-film-40.jpg)
Sonstiges
-
Tierschutzvereinslogo Psia duša
(Quelle: http://imageproxy.jxs.cz/~nd04/jxs/cz~/614/179/d0d421fc74_71207610_o2.png) -
Buchumschlag
(Quelle: http://www.gorila.sk/i/imgs/438/596438.jpg)
Bibliographie
Lajdový, Zuzana 2009: Jazyk mlčí, duša sníva: objavili sme nehovoriacu úspešnú autorku poviedok/ Zuzana Lajdová ; foto Tony Štefunko, archív R. S.(Artikel) (In: Slovenka) Roč. 62, č. 43, S. 34, 35.
Halyčanyn, Vasyľ 1998: Mova - ce duša narodu (preklad názvu: Jazyk je dušou národa). (Artikel) (In: Nove žyttja) Roč. 38, č. 20. S. 2.
Mencej, Mirijam 1996: Predstavy o živote po smrti u starých Slovanov; Prekl. Magdaléna Paríková. (Artikel) (In: Slovenský národopis) Roč. 44, č. 3. S. 286-301.