Polysemie
- trinitarisch
- übernatürlich
- magisch
- psychologisch
- Relevanzprofil
- sozial
- philosophisch
- Destillatprofil
Definition
duch
Ursprüngliche, ewige, lebensspendende Kraft, dank der alles existiert und mit der der Mensch kommunizieren kann.
Im Christentum: eine der drei Gestalten Gottes. Nach christlicher Lehre eine der Wesenheiten Gottes, in der dieser mit der Menschheit kommuniziert und seinen Willen mitteilt. Man stellt sich den Geist als Taube, Stimme oder Wind vor.
Mask. anim., Sg. tant.
Konnotationen
- Gott Vater, Gott Sohn, Gott Heiliger Geist, Dreieinigkeit, Dreifaltigkeit
- Odem
- Ausschüttung des heiligen Geistes, kommt in Feuerzungen vom Himmel auf die Erde herab (vgl. Apg 2, 1–4)
- ist Tröster, Ratgeber, Helfer und bewirkt die Geistesgaben (Heilung, Reden in fremden Sprachen)
Lexikalische Relationen
Synonyme
- tretia božská osoba ‘dritte göttliche Gestalt’
- Prímluvca ‘Fürsprecher’
- Tešiteľ ‘Tröster’
Hyperonyme
- Boh, trojjediný boh ‘Gott, dreieiniger Gott’
- Trojica ‘(göttliche) Dreifaltigkeit’
- najsvätejšia/ Najsvätejšia/ svätá/ Svätá Trojica ‘allerheiligste/ heilige Dreifaltigkeit’
- trinitas ‘Tritinät, Trinitas’
Kohyponyme
- Boh Otec ‘Gott Vater’
- Boh Syn ‘Gott Sohn’
- Boh Svätý Duch ‘Gott Heiliger Geist’
Wortbildungen
Substantive
- duchoborci ‘Duchoborzen, Bezeichnung einer außerkirchlichen, antidogmatischen und pazifistischen Bewegung russischer und ukrainischer Christen seit dem 16. Jahrhundert, die bis heute als religiöse Gemeinschaft besteht’
- duchovenstvo ‘Geistlichkeit, Klerus’
- duchovno ‘Sphäre der Geistlichkeit’
- duchovný1 deadjektivisches Substantiv ‘Geistlicher, Pfarrer, Priester’
Adjektive
- duchovenský ‘geistlich’, vgl. duchovenská činnosť ‘geistliche Tätigkeit’, duchovenský stav ‘geistlicher Stand’
- duchovný2 ‘geistlich, religiös, kirchlich’, vgl. duchovný otec [wörtl. der geistliche Vater]/ ‘Priester’, duchovná hudba ‘geistliche Musik’
- duchový1 ‘in Relation zur geistig-göttlichen Dimension des Menschen und des Universums stehend; auf die Sphäre der Beziehung zwischen Mensch, Gott und Schöpfung bezogen’
- svätodušný ‘in Relation zum Heiligen Geist stehend’, vgl. Svatodušná nedeľa ‘Pfingstsonntag’, svätodušné sviatky ‘Pfingsten, Fest des Heiligen Geistes’
Adverbien
- duchovne1 ‘geistig, spirituell’, vgl. duchovne žíť ‘geistlich leben’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- akoby osvietil Duch Svätý: akoby <niekoho> osvietil Duch Svätý ‘sich einer Sache plötzlich bewusst werden, plötzlich einfallen’
- dary ducha ‘Geistesgaben, Talente, Charismata’
- Duch Boží ‘Geist Gottes’
- Duch Pána ‘Geist des Herrn’
- Duch pravdy ‘Geist der Wahrheit’, meist in der Wendung: v duchu pravdy ‘im Geist der Wahrheit’
- Duch Svätý/ Svätý Duch ‘der Heilige Geist’
- Kristov Duch ‘Geist Christi’
- na Duchaumgangssprachlich ‘metonymisch – am Tag des Festes des Heiligen Geistes, zu Pfingsten’
- v duchu a v pravde ‘im Geist und in der Wahrheit’
- Zoslanie Ducha Svätého [wörtl. Herabsendung des Heiligen Geistes]/ ‘Ausgießung des Heiligen Geistes’
Belege
Podľa PSP (1991, s. 58) sa prídavné meno Boží píše s veľkým začiatočným písmenom aj vo viacslovných vlastných menách typu Božia Matka, Boží Syn a podobne píšeme aj Duch Svätý.
Kultúra slova, 4.1996
Židovskí sekulárni nacionalisti sami nevedia, čo vlastné chcú: duch Izraela je natoľko spätý s duchom Boha, že židovský nacionalista je presiaknutý Božím duchom, aj keby to on sám nechcel.“
SNK
Reč na vrchu je učenie pre život, „Modlitba Pána“ je modlitba, ale v jednej i druhej Pánov Duch dáva novú možnosť našim túžbam, týmto vnútorným hnutiam, ktoré oživujú náš život […].
Kultúra slova, 2.1999
V súvislosti so slávnosťou ducha svätého varoval pred životom bez Boha, založenom iba na ľudskom základe. Životu podľa božieho ducha pozýval dnes Nitriansky diecézny biskup kardinál Ján Chrizostom Korec a to nielen veriacich prítomných v biskupskom chráme, ale všetkých ľudí na Slovensku.
www.tkkbs.sk. Bratislava: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 05/ 2005
Pfingsten
Do Ducha nespúšťaj sa kožucha a po Duchu zasa len v kožuchu.
Kultúra slova, 2.1994
Tento obrad sa spájal s odchodom zimy (približne na Kvetnú nedeľu) a so súčasným vítaním jari. S uctievaním tura, býka, symbolu životnej sily, súvisí pomenovanie sviatkov Turíc na sv. Ducha.
Kultúra slova, 3.1994
Definition
duch
Geschaffene nichtmenschliche Wesen, die der Sphäre des Himmels oder der Hölle angehören, wie Engel, gefallene Geister, der Teufel oder Dämonen. Das Bild von ihnen ist stark durch Vorstellungen des Volksglaubens beeinflußt, geht aber auf biblische Darstellungen zurück.
Konnotationen
- hässlich oder überirdisch schön
- dunkel oder weiß und rein
- Heerscharen, fliegen
Lexikalische Relationen
Synonyme
- démon ‘Dämon’
- diabol ‘Teufel’
Hyperonyme
- nadprirodzená bytosť1 ‘übernatürliches Wesen’
Wortbildungen
Substantive
- zloduch1, selten ‘böser Geist, Dämon’
Adjektive
- duchový2 ‘in Beziehung zu Geistern (übernatürlich) stehend’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- nečistý duch2 ‘unreiner Geist’
- posadol zlý duch: <niekoho> posadol zlý duch ‘ein böser Geist hat von jmdm. Besitz ergriffen, jmd. ist von einem bösen Geist besessen’
- vošiel zlý duch: <do niekoho> vošiel zlý duch ‘ein böser Geist ist in jmdn. gefahren’
- zlý duch2 ‘böser Geist’
Kollokationen
- zjavil sa mu duch
Belege
Takisto zhojené trepanačné rany na lebkách svedčia o prvých chirurgických zásahoch, aj keď išlo pravdepodobne o vyháňanie zlých duchov. Prvé písomné záznamy o chirurgických výkonoch máme od starých Egypťanov, kde medicínu vyučovali a šírili medzi sebou kňazi a bola silne ovplyvnená náboženskými predstavami.
http://www.inzine.sk/article.asp?art=4573 [08.04.2011]
Ježiša museli poslúchať aj zlí duchovia. Raz vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Mocná bola jeho reč! Bol tam človek, posadnutý nečistým duchom. Ježiš mu rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Tu vyšiel zlý duch z neho. I pojal všetkých strach a pýtali sa: „ Čo sa to robí? Mocou a silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú.“
Lk 4, 31
Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov.
Gerčak, František: Poznaj a ver - Sviatosti, 2002
Apoštol otýchto daroch ducha hovorí: „A každému je daný prejav Ducha na všeobecný úžitok, lebo jednému sa dostáva od Ducha reč múdrosti, inému slovo známosti od toho istého Ducha, inému viera vtom istom Duchu, inému zas dar uzdravovať v jednom atom istom Duchu, inému opäť schopnosť činiť divy, azas inému prorokovať, opäť inému rozlišovať duchov, inému druhy jazykov ainému vykladať jazyky.
1 Kor 12, 7 – 11
Milšie sú mi žalárske cely, než nebeské tróny, menej túžim po sláve Serafov, než po najväčších krížoch. Dar konať zázraky, ktorý umožňuje rozkazovať zlým duchom, vnášať rozruch do živlov, zastavovať beh slnka a kriesiť mŕtvych i tento dar pokladám za menej než je sláva utrpenia.
Svätý Ludvík - Mária Grignion z Montfortu: List priateľom kríža, 2000
Za všetko, čo je v ňom dobré, môže ďakovať knihám. Najmä Shakespearovým. Jeho stelesnená fantázia a dobrý duch sa volá Ariel.
Literárny týždenník, 21.2000
Definition
duch
Körperloses Wesen, Gespenst oder eine andere Kreatur aus Menschen nicht zugänglichen Sphären. Der Geist flößt in der Regel Angst ein, kündet unangenehme Ereignisse an. Oft versteht man darunter die Seelen der Verstorbenen, die den Menschen helfen oder die aufgrund von ungesühnten Verfehlungen in ihrem Leben ruhelos über die Erde wandeln.
Im übertragenen Sinn, meist im Pl. und in Phrasemen, negativ verstandene Kräfte, die aufgrund bestimmter Äußerungen oder Handlungen hervorgerufen werden und sich unkontrollierbar und verheerend über die Menschheit ausbreiten.
Mask. anim., Nom. Pl. duchovia
Konnotationen
- unsichtbar oder durchsichtig
- kann fliegen oder in der Luft schweben
- hält sich auf dem Friedhof auf
- ist in der Nacht aktiv
- man kann mit ihm durch bestimmte Rituale kommunizieren
- Märchen, Aberglaube, Spiritismus
Lexikalische Relationen
Synonyme
- démon ‘Dämon’
- mátoha ‘Schreckbild, Schreckgespenst’
- prízrak ‘Gespenst’
- strašidlo ‘Schreckgespenst’
Hyperonyme
- nadprirodzená bytosť2 ‘übernatürliches Wesen’
Opposita
- dobrý duch ‘guter Geist’
- víla ‘Fee, Nymphe, Nixe’
- anjel ‘Engel’
Wortbildungen
Substantive
- duchárumgangssprachlich ‘Geisterseher, Spiritist’
- ducharinaumganssprachlich ‘Geisterseherei, Spiritismus’
- duchárstvo ‘spiritistische Praxis’
Adjektive
- duchárskyumgangssprachlich ‘spiritistisch’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- ani ducha niet/ ani ducha nevidieť [wörtl. keinen Geist sehen]/ ‘niemand’
- hodina duchov ‘Geisterstunde, eine Zeitspanne in der tiefen Nacht, in der Geister erscheinen, meistens gegen Mitternacht (zwischen 12 und 1)’
- chodiť/ kráčať ako duch: <niekto> chodí/ kráča ako duch [wörtl. wie ein Geist gehen/schreiten]/ ‘apathisch, teilnahmslos herumlaufen’
- odísť/ pobrať sa medzi duchov: <niekto> odíde/ sa poberie medzi duchov [wörtl. unter die Geister gehen, sich unter die Geister begeben]/ ‘sterben’
- zmiznúť/ stratiť sa/ vytratiť sa ako duch: <niekto> zmizne/ sa stratí/ sa vytratí ako duch [wörtl. wie ein Geist verschwinden]/ ‘schnell und unauffällig verschwinden’
Kollokationen
- dobrý duch
- duch zomretého
- duchovia strašia (v zrúceninách)
- mesto duchov
- vyvolávať duchov minulosti
- zlý duch
Belege
Paradoxne oveľa kritickejší k Orbánovmu vyvolávaniu starých duchov pred voľbami bol ten pán z Budapešti. Aj taká je stredná Európa. Na jednej strane pocta spisovateľovi zo susednej krajiny, na druhej žabomyšie vojny vyvolané nacionalistickým resentimentom.
Slovo, 3.2002
Tieto témy herci postupne na scéne zhmotňujú do takých motívov ako stôl – smrteľná posteľ, pizza, motorka, policajná hliadka, rodičia a deti, zjavenie sa ducha zosnulej matky, spomienka na vlastné narodenie, zabudnutý tampón po vyšetrení u zubára.
Slovo, 7.2002
Rómovia veria, že okolo postele zomierajúceho sa zhromažďujú duchovia zomretých príbuzných. Jeden z nich – mulo poslancos – prichádza, aby umierajúceho odviedol na onen svet.
Slovo, 8.2002
V tejto reči hovoria k nemu duchovia otcov z hrobov zapadlých, v tejto reči zhovárajú a zrozumievajú za celé pokolenia žijúce: akože by sa teda on v tomto vedome nespojil, v čom je už krem toho mocne bez vedomia spojený?
Kultúra slova, 3.1995
So slovesom vymývať súvisí derivát vymývač: Na slovenskom politickom nebi vstali noví bojovníci, noví vyvolávači duchov a vymývači mozgov (Sme, 22.11.1994, s. 12). Kultúra slova, 2.1998
Pri tvare posteľkyňa nachádzame okrem významu “šestonedieľka“ i význam “konkubína“, a to v texte spisu Páni luteráni evanjelici z roku 1764: Mám za to že k wýkladu tomuto ten jistý duch který telo, krew y kosti má ho priwédel, totižto Kateryna de Bore, swatokrádežná mníška, jeho (Lutherova) postelkyna a spolu matka trech synúw, Jána, Martina, Pawla a nekolik dcer.
Kultúra slova, 4.1996
Definition
duch
Die gedankliche, ideelle, geistige Sphäre des Menschen, seine Gedanken, Charakter, sowie die seelische Begabung, Veranlagung des einzelnen Menschen. Im Gegensatz zum Körper und den rein materiellen Bedürfnissen und Interessen des Menschen stehend. Der Geist gilt als das eigentliche und bessere Wesen des Menschen; kann sowohl religiös als auch säkular verstanden werden.
Metonymisches duchbuchsprachlich bezeichnet eine herausragende Persönlichkeit, die Großes und Bleibendes geleistet hat. Die so bezeichneten Menschen gelten als Vorbild und Wohltäter der Menschheit oder einer Gemeinschaft. Oft wird angenommen, dass sie neben der Leistung im eigentlichen Bereich auch moralisch und ethisch ein vorbildliches Leben führen. In dieser Bedeutung auch im Pl. möglich. (Beispiele: bol to štátnický duch ‘er war ein staatsmännischer Geist’, veľkí duchovia ľudstva ‘große Geister der Menschheit’)
Mask. inanim., Sg. tant.
Konnotationen
- Vernunft, Intelligenz, Charakter
- Seele, unsterblich
- befähigt zu Poesie, Kunst, Kultur, uneigennütziger Liebe
- zeichnet den Menschen vor den Tieren aus
- der Geist verlässt den Körper beim Tod zusammen mit der Seele
Lexikalische Relationen
Synonyme
- duša ‘Seele’
- nadanie ‘Begabung’
- psycha ‘Psyche’
- talent ‘Talent’
- vlohy ‘Veranlagung’
Opposita
- telo ‘Körper’
Wortbildungen
Substantive
- černoduch ‘böser Geist, böser oder verbrecherischer Mensch’
- duchaplnosť ‘Scharfsinnigkeit’
- duchaprítomnosť ‘Geistesgegenwart’
- duchovno ‘geistige Sphäre, Gedankenwelt des Menschen und seine Werte’, vgl. ľudské duchovno a telesno ‘die geistige und körperliche Sphäre des Menschen’
- duchovnosť ‘Spiritualität’
- krasoduchveraltend ‘Schöngeist; zartfühlender, intelligenter Mensch, der Sinn oder Talent für die Kunst besitzt’
- veľduch ‘Geistesgröße, Genie, Mensch von überragendem Format und herausragenden Leistungen’
- zloduch2 ‘böser Geist, böser oder verbrecherischer Mensch’
Verben
- zduchovnieť ‘verfeinert, aufgeweicht werden; beseelt werden’
- zduchovniť ‘verfeinern, aufweichen; spiritualisieren’
Adjektive
- bezduchý ‘geistlos, dumm, langweilig’
- cudzoduchý ‘in einem fremden Geist’
- duchamorný ‘geisttötend’
- duchaplný ‘geistreich, scharfsinnig’, vgl. duchaplný človek ‘geistreicher Mensch’
- duchaprázdny ‘geistlos, sinnentleert, abgedroschen’
- duchaprítomný ‘geistesgegenwärtig’, vgl. duchaprítomný zásah ‘geistesgegenwärtiger Eingriff’
- duchovný3 ‘geistig’, Relativadjektivum zu duch (psychologisches Profil, vgl. duchovná aktivita ‘geistige Aktivität’, duchovná sviežosť ‘geistige Frische’, duchovná kríza ‘geistige Krise’; duchovný otec [wörtl. der geistige Vater]/ ‘über jmdn., der am Anfang einer Bewegung, Erfindung u. Ä. stand’
- jednoduchý ‘einfach’
- prostoduchý ‘naiv, leichtgläubig’
- slaboduchý ‘geistlos’, vgl. slaboduchá diskusia ‘geistlose Diskussion’
- zduchovnený ‘vergeistigt, verinnerlicht’
Adverbien
- duchaplne ‘geistreich, scharfsinnig’, vgl. duchaplne odpovedať ‘geistreich antworten’
- duchaprítomne ‘geistesgegenwärtig, schnell und vernünftig’, vgl. duchaprítomne konať ‘geistesgegenwärtig handeln’
- duchovne2 ‘geistig’, vgl. štúdium ho duchovne formoval ‘das Studium hat ihn innerlich geformt, duchovne založený človek ‘geistig veranlagter Mensch’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- býť duchom neprítomný/ pritomný/ inde: <niekto> je duchom neprítomný/ prítomný/ inde ‘geistig abwesend/ wach, anwesend, geistesgegenwärtig/ woanders sein’
- býť chudobný v duchu/ na duchu: <niekto> je chudobný v duchu/ na duchu ‘beschränkt sein’
- byť jedno telo a jeden duch: <niekto> je jedno telo a jeden duch ‘ein Geist und eine Seele sein’
- býť mladý duchom: <niekto> je mladý duchom ‘jung im Geist sein’, sagt man über jmdn., der zwar schon ein höheres Alter hat, trotzdem aber seelisch jung wirkt
- dať sa do služieb ducha: <niekto> sa dá do služieb ducha ‘sich geistiger Arbeit widmen’
- chodiť ako bez ducha: <niekto> chodí ako bez ducha [wörtl. wie ohne den Geist gehen]/ ‘teilnahmslos, ohne Anteilnahme, ohne Interesse herumlaufen’
- klesať na duchu: <niekto> klesá na duchu [wörtl. an Geist sinken, fallen]/ ‘den Mut sinken lassen, verzagen’
- robiť pre pokoj ducha: <niekto> robí <niečo> pre pokoj ducha ‘etwas für das seelische Gleichgewicht, den Seelenfrieden tun’; engl. to do sth. for the peace of mind
- sú chudobní v duchu/ na duchu (nur im Pl. über eine Gruppe von Menschen) ‘arm im Geiste’
- v duchu1 ‘im Geiste, innerlich, in jmds. Vorstellung’, vgl. povedať si niečov duchu ‘etw. zu sich im Geiste sagen’, zasmiať sa v duchu ‘im Geiste lachen’
- vypustiť ducha1, euphemistisch: <niekto> vypustí ducha [wörtl. den Geist herauslassen]/ ‘den Geist aufgeben, sterben’
- vypustiť ducha2, scherzhaft: <niekto> vypustí ducha [wörtl. einen Geist auslassen]/ ‘furzen’
- zodpovedať duchu i litere: <niečo> zodpovedá duchu i litere ‘dem Geist des Buchstabens entsprechen’
- zostať duchom: <niekto> zostane duchom <nejako>/ <niekým>/ <niekde> [wörtl. mit dem Geist bleiben]/ ‘sagt man, wenn jmd. innerlich einer Bewegung, Ideologie, Überzeugung etc. stetig anhängt’
Kollokationen
- bol to štátnický duch
- byť bohatý duchom/ na duchu
- byť čulého, rozvážneho, veselého ducha
- byť obdarený duchom
- chudoba ducha
- mať básnického ducha
- mať bojového ducha
- nepokojný ľudský duch
- nestrácať ducha statočnosťi
- rozvíjať si ducha
- veľkí duchovia ľudstva
- zachovať si pokojného ducha
Belege
Je tu činiteľské meno skúmateľ, častejšie sú prídavné meno skúmavý (skúmavý pohľad, skúmavý duch) a príslovka skúmavo (skúmavo sa pozrieť).
Kultúra slova, 5.2000
Autor, znamenitý rozprávač splietajúci spomienky z mladosti so zážitkami synovskej púte, cestuje domov do Bratislavy. Vracia sa „v preplnenom“ autobuse a ako vo filme sa mu v ňom zjavujú všetci, ktorých stretol, a vidí v duchu všetko, čo prežil.
Kultúra slova, 2.2000
Spravodlivosť, ktorej sa podarilo stať sa takou nenahraditeľnou pre pokoj ducha, ako je nenahraditeľná potrava pre život.
Slovo, 4.2002
S bohatšou fantáziou môžeme na výzdobu záhrady použiť čokoľvek, čo má vtip a veselého ducha.
SME, 12.06.2010
Od štvrťfinále sme sa museli zaobísť bez Jima Greavesa, jedného z najlepších strelcov v histórii anglického futbalu. Mnohí vtedy hovorili, že bez neho to nepôjde. Ako vidíte - išlo, dopredu nás hnal práve bojový duch.
Denník Šport, 16.6.2010
Mať tvoju veselosť, tvoj bodrý, neúnavne čulý duch, aj vlastných vnúčat by sa dožila; ty sa ich dožiješ; máš ľahké srdce.
Shakespeare, William: Márna lásky snaha, 1976
Na druhej strane je zjavné, že mnohé deti majú schopnosti učiť sa viac než dosť. Sú to deti, ktoré majú pokojného ducha, vnútorný pokoj, ktorý im umožňuje počúvať a prijímať učivo.
Benton, Ann: Nie sú úžasné? Keď spia... Bratislava: Porta libri 2004
Skutočné poslanie jazyka spočíva v tom, že inšpiruje ľudský duch v celom priebehu jeho vývoja k sústavnej činnosti, rozvíjaniu všetkých jeho schopností...
Literárny týždenník, 1998
Keď chlapi donesú mŕtveho mládenca pred dom, Julova mať, bleskom synovej smrti podťatá, bez ducha zostala ako skamenená kľačať v potôčiku, kde predtým prala.
Kultúra slova, 2.2000
Človek svojimi schopnosťami prevyšuje všetko tvorstvo. Veď neriadi sa len zmyslami a pudmi, ale vo zvrchovanej miere tvorivým duchom a rozumom.
Filo, Július: Politická diakonia, 2002
Nechýbali prednesy víťazných prác a kultúrny program v podaní detského súboru Matičiarik, ktorý zožal neutíchajúce ovášinského a Kláry Jarunkovej a na námestí sprisahanecky žmurknem na nášho veľkého a bohatého duchom Antona Bernoláka.
Castrum Novum. Týždennník mesta Nové Zámky, 2009, roč. 12, č. 13
Dalí bol jednoducho obdarený duchom neukojiteľnej všetečnosti; priam ho fascinovali novinky vedy a techniky, čoho dôkazom je fakt, že automaticky zakomponovával do vlastných diel pozoruhodné vynálezy a objavy v kvázi obmenenej podobe.
Dalí, Salvador: Géniov denník. Bratislava: Slovart 2004
My v Izraeli učíme, že prvotným princípom bol básnický duch (ako ho teraz nazývate) a všetky ostatné sú len odvodené.
Blake, William: Počul som spievať anjela, 2004
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Naproti tomu Nikodém o tom istom blahoslavenstve píše takto: Blahoslavenstvo Najvyššieho je s tými, ktorí sú prostí, veria, dúfajú a sú chudobní duchom.
Kultúra slova, 4.2000
Šéf mojej strany zbabele ušiel, mám aj ja byť zbabelým? ‐ A kam by si šiel? ‐ povzbudil ho herec Garba, ktorý ani v týchto zmätených časoch nestrácal ducha.
Brázda, Andrej: Nedokončené pokolenie, 1999
Firemná kultúra agentúry musí podľa nejrozvíjať ducha. Agentúra žije zo zaujímavých nápadov. Marketing má byť nápaditý na každom kroku, a to tak tvorba posolstva, ako aj výber komunikačného kanála.
Hospodárske noviny, 03.07.2006
Zvedavý a nepokojný duch ich vedie za spoznávaním stále nových dobrodružstiev.
Mamina: časopis o životnom štýle modernej mamy, 2009, roč. 5, č. 07
Na celom svete všetci veľkí duchovia bez predsudkov rozmýšľajú tak ako ja.
Calinescu, George: Záhadná Otília, 1984
To platí o Tebe, Palkovič náš, čo oddávna pre rod náš slovenský pracuješ, o Tebe, bystrý Chalupka, pozorovateľ znamenitý života nášho, o Tebe, Kollár, veľký duch náš a platí to aj o druhých Slovákoch, čo sa umom svojím vyšvihli.
SNK
Definition
duch
Weltanschauung, Werte, Überzeugungen oder eine markante Eigenschaft, die für einen Menschen oder eine Bewegung, Zeitepoche, Generation etc. charakteristisch sind.
In Bezug auf einen Text (typischerweise ein Gesetz oder eine Verordnung) meint man seinen Sinn bzw. die richtige Bedeutung, die der Sprecher oder Verfasser verfolgte (vgl. Phraseme wie byť proti duchu zákona ‘etw. widerspricht dem Geist des Gesetzes’, postupovať v duchu zákonnosti ‘entsprechend dem Geist des Gesetzes vorgehen’).
Mask anim., Sg. tant.
Lexikalische Relationen
Synonyme
- hodnoty ‘Werte’
- presvedčenie ‘Überzeugung’
Wortbildungen
[Für dieses Profil wurden keine Derivate und Komposita gefunden.]
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- byť proti duchu zákona/ dohody: <niečo> je proti duchu zákona/ dohody [wörtl. gegen den Geist des Gesetzes/ des Abkommens sein]/ ‘etw. widerspricht dem Sinn des Gesetzes, des Abkommens’
- v duchu2: v duchu <niečoho, niekoho> [wörtl. im Geiste von etw., jmdm.]/ ‘einer Sache oder einer Person folgend, entsprechend’, vgl. v duchu doby ‘dem Zeitgeist entsprechend’
- zodpovedať duchu zákona/ dohody: <niečo> zodpovedá duchu zákona/ dohody ‘dem Sinne des Gesetzes/ des Abkommens entsprechen’
- ísť/ kráčať s duchom času/ doby: <niekto, niečo> ide/ kráča duchom času/ doby ‘mit dem Geist der Zeit gehen’
Kollokationen
- duch doby
- návrh v duchu schválených princípov
- postupovať v duchu zákonnosti
Belege
K tejto problematike sa z hľadiska normatívnosti vyslovil aj S. Dubavec v príspevku Živý duch jazyka – súlad (tamže).
Kultúra slova, 3.1997
Je naša slovenčina prekrásne ustrojená, je ľahkotvorivá, v tvorivosti rozmanitá a v zvukoch jadrná; je ona verný obraz sviežeho, bohato obdarovaného ducha nášho kmeňa slovenského.
Kultúra slova, 1.1995
Tá filozofia zákona, jeho duch, jeho zmysel je pomýlený. Vytvára nerovné situácie, diskriminuje ľudí, ja som za taký zákon nezahlasoval,“ vyhlásil exminister vnútra Martin Pado (SDKÚ - DS).
Hospodárske noviny, 04.07.2008
A práve tieto zložené slová sa neraz – treba povedať, že úplne proti duchu slovenčiny – používajú iba vo svojom základnom tvare, teda bez ohýbania, napr. elektráreň s výkonom niekoľko tisíc kilowatt [...].
Kultúra slova, 2.1999
Istotne aj preto, že práve v nej sa prejavuje najvýraznejšie tzv. duch národa (v staršom chápaní) či regiónu, väčšieho či menšieho spoločenstva.
Kultúra slova, 4.1994
Celé dielo Menachema Manna je preniknuté duchom emancipačnej tolerancie, a to už tridsať rokov predtým ako v Berlíne Moses Mendelssohn začal písať svoje práce.
Baumgarten, J.; Ertel, R. a kol.: Tisíc rokov aškenázskej kultúry, 2002
Prídu časy i úplného poznania tejto a povedie sa čas ten za ruku s duchom lásky a dobroty, ktorou dýcha svet slovanský (Nauka reči slovenskej, s. 27)
Kultúra slova, 1.1995
Hlavného vinníka za vznik prvej svetovej vojny Masaryk videl v nemeckom militarizme, ktorý chválil, priamo velebil Sombart, nemecký politik a sociológ. On bol vedený Heglovým duchom, bol hrdý na Faustov a Zaratustrov bojujúcich v zákopoch.
Filo, Július: Politická diakonia, 2002
Ak sa to nezmení, budú mladí ľudia naďalej študovať na nekvalitných základných a stredných školách, v ktorých dodnes často pretrval duch komunizmu a ktoré vyžadujú memorovanie namiesto tvorivosti.
Domino Fórum, 2002, číslo 32
Na to, aby si redaktori a redaktorky dobre robili svoju prácu, stačí, aby vnímali ducha doby.
Telo sa stalo slovom, Časopis Aspekt, 2002, č. 1.
Alex Herdt, CEO Ogilvy Group, Central & Eastern Europe tvrdí, že jedným z dôvodov k zmene partnera boli podobné gény Ogilvy a Istropolitany: „Istropolitana je extrémne ambiciózna, ich duch je duchom budúcnosti...“
Hospodárske noviny, 02.02.2009
Máte azda pokrokový náhľad na peklo a kráčate s duchom času a s reformistami?
Hašek, Jaroslav: Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny, 1955
Uvádza sa v ňom: „So sklamaním a nedôverou sledujeme prvé kroky novozvolenej Národnej rady SR. Vyvoláva v nás obavy, že formujúca parlamentná väčšina v rozpore s duchom a pravidlami demokracie, ale aj s postupmi stanovenými ústavou sa iné subjeky snaží vytlačiť zo spoluúčasti na rozhodovaní v parlamente..."
SME, 08.11.1994
Germáni líčia svoje tohosvetské city, svoje spevy i v duchu, i vo forme vlastnej; a len tam, kde majú predmet antický (ako napr . Goethe: Braut von Korinth a Iphigenia in Tauris; Schiller: Die Kraniche des Ibykus; Shakespeare: Caesar a Koriolán), tam veje duch docela antický, ale v inšom iste germánsky.
Kalinčiak, Ján: Z článkov a úvah. In: Dielo 2, 2001
Prináša pravidlá do riešenia jazykovej situácie na Slovensku aj v duchu štátneho zákonodarstva a záväzkov SR voči Rade Európy (tento argument však nepokladáme za prvoradý).
Kultúra slova, 3.1994
Definition
duch
Gesamtcharakter, Stimmung, Atmosphäre, die in einer Zeit oder in einer Gruppe von Menschen herrschen; verwandt mit der Vorstellung des Geistes Gottes, der alles durchdringt und beseelt (vgl. trinitarisches Profil).
Mask. anim. (selten auch als inanim., Akk. Sg. ducha/ selten duch), Sg. tant.
Konnotationen
- Harmonie, Mannschaft, Kollektiv, Gemeinschaft, Zusammenhalt, Einheit
Lexikalische Relationen
Synonyme
- atmosfera ‘Atmosphäre’
- ovzdušie ‘Atmosphäre, Klima’
Wortbildungen
[Für dieses Profil wurden keine Derivate und Komposita gefunden.]
Phraseme, Kollokationen
Kollokationen
- v družstve panuje duch porozumenia
- pričiniť sa o priateľského ducha
- o priateľský duch
- byť jedno telo a jeden duch
Belege
Zmenšujú sociálne rozdiely, šetria rodičom peniaze a čas, podieľajú sa na väčšej bezpečnosti na školách, posilňujú tímového ducha a formujú postoje a prejavy študentov.
Nota Bene, 2009, č. 56
Škola kombinuje tanec a zábavu spoločne s pocitom skupinového zážitku v skupine ľudí, kde panuje priateľský duch.
Východoslovenské noviny - Korzár, 2001
Ľudia ktorí v spoločenstve veriacich nenašli bratského, priateľského ducha, najmä ak potrebovali trocha porozumenia, opory alebo aj materiálnej pomoci, odchádzajú: jedni s hrmotom zabuchnú za sebou dvere kostola, iní sa vytratia po špičkách prstov.
Hlinka, Anton: Ozvena slova 6 - Krédo. Bratislava: Don Bosco 1996.
Život sa nezastavil a aj keď sme si postagnovali, svet sa zmenil, vládne v ňom duch porozumenia alebo aspoň ochoty k porozumeniu: teraz nejde o to, mať predovšetkým pravdu (často dvadsať rokov starú), ale najmä pričiniť sa o zlepšenie, o síce pomalé, postupné, ale neústupné zlepšovanie pomerov v kultúre i celej spoločnosti.
Mikula, Valér: Na Zapadákove nič nového. Z publicistiky 1988-1999, 1999
Akvadukty a cesty – symboly technického pokroku (200 pred Kr.–299 po Kr.), Remeselnícke výrobky pre roľníkov, duchovných a rytierov (300–1299), Nový duch vynálezov: radosť z technického myslenia (1300–1599) […].
Kultúra slova, 1.1994
Definition
duchfachsprachlich
Philosophisch; im Gegensatz zu Stoff, Materie (hmota) stehend.
Konnotationen
- ätherisch, essentiell, körperlos
- idealistische Philosophie, das Absolute
Lexikalische Relationen
Opposita
- hmota ‘Stoff, Materie’
- príroda ‘Natur’
Wortbildungen
Substantive
- duchovedyveraltet ‘Geisteswissenschaften’
Adjektive
- duchovednýveraltet ‘geisteswissenschaftlich’
Phraseme, Kollokationen
Kollokationen
- protiklad ducha a hmoty
Belege
Ďalším, pre tradičnú ľavicovú agendu dôležitým párom pojmov je vzťah kresťanskej viery a ľavicového presvedčenia, za ktorým mnohí ešte cítia starší protiklad „ducha“ a „hmoty“ na jednej strane a nezištne duchovných a zištne materiálnych hodnôt na druhej strane.
Slovo, 3.2002
Z úvahového či skôr uvažovacieho charakteru Števčekovej eseje vyplýva hľadanie opory u autorít. Cituje sa tu, prirodzene, F. Hegel, od ktorého si vypožičal aj časť nadpisu (Fenomenológia infarktu podľa Heglovho diela Fenomenológia ducha) [...].
Kultúra slova, 2.1995
Definition
[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]
Konnotationen
[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]
Lexikalische Relationen
[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]
Wortbildungen
[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]
Phraseme, Kollokationen
[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]
Belege
[Das gewählte Profil liegt in dieser Sprache nicht vor.]
Wortindex
- akoby osvietil Duch Svätý
- ani ducha niet/ ani ducha nevidieť
- anjel
- atmosfera
- bezduchý
- Boh
- Boh Otec
- Boh Svätý Duch
- Boh Syn
- býť duchom neprítomný/ pritomný/ inde
- býť chudobný v duchu/ na duchu
- byť jedno telo a jeden duch
- býť mladý duchom
- byť proti duchu zákona/ dohody
- cudzoduchý
- černoduch
- dary ducha
- dať sa do služieb ducha
- démon
- démon
- diabol
- dobrý duch
- Duch Boží
- Duch Pána
- Duch pravdy
- Duch Svätý
- duchamorný
- duchaplne
- duchaplnosť
- duchaplný
- duchaprázdny
- duchaprítomne
- duchaprítomnosť
- duchaprítomný
- duchárumgangssprachlich
- ducharinaumganssprachlich
- duchárskyumgangssprachlich
- duchárstvo
- duchoborci
- duchovednýveraltet
- duchovedyveraltet
- duchovenský
- duchovenstvo
- duchovne1
- duchovne2
- duchovno
- duchovno
- duchovnosť
- duchovný1
- duchovný2
- duchovný3
- duchový1
- duchový2
- duša
- hmota
- hodina duchov
- hodnoty
- chodiť ako bez ducha
- chodiť/ kráčať ako duch
- ísť/ kráčať s duchom času/ doby
- jednoduchý
- klesať na duchu
- krasoduchveraltend
- Kristov Duch
- mátoha
- na Duchaumgangssprachlich
- nadanie
- nadprirodzená bytosť1
- nadprirodzená bytosť2
- najsvätejšia/ Najsvätejšia/ svätá/ Svätá Trojica
- nečistý duch2
- odísť/ pobrať sa medzi duchov
- ovzdušie
- posadol zlý duch
- presvedčenie
- Prímluvca
- príroda
- prízrak
- prostoduchý
- psycha
- robiť pre pokoj ducha
- slaboduchý
- strašidlo
- sú chudobní v duchu/ na duchu
- svätodušný
- Svätý Duch
- talent
- telo
- Tešiteľ
- tretia božská osoba
- trinitas
- Trojica
- trojjediný boh
- v duchu1
- v duchu2
- v duchu a v pravde
- veľduch
- víla
- vlohy
- vošiel zlý duch
- vypustiť ducha1, euphemistisch
- vypustiť ducha2, scherzhaft
- zduchovnený
- zduchovnieť
- zduchovniť
- zloduch1, selten
- zloduch2
- zlý duch2
- zmiznúť/ stratiť sa/ vytratiť sa ako duch
- zodpovedať duchu i litere
- zodpovedať duchu zákona/ dohody
- Zoslanie Ducha Svätého
- zostať duchom
Etymologie
Aus dem idg. *dhouso- , *dheuso- , bzw. *dheu- ‘wehen, atmen’. Urslaw. *duchъ ‘Atem, Hauch’. Bei der atschech. Form duch sind beide Bedeutungen zu belegen: 1. ‘Atem’, 2. ‘Geist’; die Polysemie basiert auf der Vorstellung, dass ‘atmen’ und ‘leben’ identisch sind. Im Ntschech. bleibt nur noch die letztere Bedeutung erhalten. Mit den Wörtern duše ‘Seele’, dýchat/ dechnout ‘atmen’ etymologisch verwandt. Die Bedeutung ‘Atem’ hinterlässt in folgenden Ableitungen Spuren: vzduch ‘Luft’, dušný ‘kurzatmig’, vypít něco jedním douškem [wörtl. auf eine Ausatmung etwas austrinken]/ ‘etw. auf einen Zug austrinken’, průduch ‘Pore’. Vgl. Machek, 1997, 133; Rejzek, 2001, 148.
Jungmann (1835, 1. Bd., 497–498) führt bei dem Lemma duch an erster Stelle noch die Bedeutung ‘Atem, Hauch, Wehen’ an; dazu zitiert er zahlreiche Kollokationen und Phraseme, in denen im heutigen Tschechisch anstatt duch das Wort dech steht, z. B. popadnout duch ‘zu Atem kommen’, zatajit duch ‘Atem einhalten’, smradlavý duch ‘stinkender Atem, Mundgeruch’.
Historische Erstbelegungen: in der Bedeutung ‘psychische Fähigkeit’ Ende 17. Jh., ‘Befähigung zum Denken’ 1618, als ‘übernatürliches Wesen’ in der zweiten Hälfte des 16. Jh., als Synonym für ‘Seele’ in der Wendung: ducha vypustiť Ende des 18. Jh. und als heute obsolete Bedeutung im Pl. duchy als ‘lebenswichtige Prozesse bzw. des Organismus bzw. körperliche Sinne (z. B. Sehkraft)’ im 18. Jh. Des Weiteren in religiöser Bedeutung geistlicher Bruder duchovný brat (‘geistlicher Bruder, Angehöriger der gleichen Glaubensgemeinschaft’), duchovný pokoj, duchovný otec, žiť duchovne .
Gottes Geist (duch) wird oft als göttlicher Mittelingskanal zu den Menschen angesehen, kann auch panentheistisch als Weltseele verstanden werden, im Judentum existieren prinzipiell ähnliche Auffassungen, aber ohne Aussonderung als eigene göttliche Wesenheit, vgl. „Der Geist Gottes schwebte über den Wassern“, ähnlich auch die göttliche Gegenwart (hebr. Schechina), von Buber in etymologischer Entsprechung als göttliche Einwohnung übersetzt.
Geist hat in einigen Profilen eine unscharfe Abgrenzung zu duša (Seele). In der populären Auffassung sind beide Begriffe nicht scharf gegeneinander abgegrenzt, zumal es sich bei beiden um nichtmaterielle, unsichtbare Sphären des Menschen handelt. Insbesondere in Phrasemen sind beide Begriffe oft austauschbar, zumal sie in den slawischen Sprachen etymologisch verwandt sind und ähnlich klingen.
Semantischer Wandel
Im vorliegenden Wörterbuch wurden acht Profile unterschieden: das trinitarische, ein übernatürliches, ein magisches, ein psychologisches, ein Relevanzprofil, ein soziales Profil, ein philosophisches Profil sowie ein Destillatprofil. Bis auf das Destillatprofil sind alle Profile im Slowakischen vorhanden.
Das trinitarische und das übernatürliche Profil gehören der Sphäre des Sacrums an, während das magische Profil eine volkstümliche Konkretisierung der magischen Elemente des übernatürlichen Profils darstellt. Die weiteren Profile sind metaphorische Bedeutungsübertragungen.
Im religiösen Profil ist der Geist Gottes als eine der drei Wesenheiten Gottes gemeint. Meist werden in diesem Profil die Mehrwortverbindungen Sväty Duch bzw. Duch svätý ‘Heiliger Geist’ (seltener Boží duch ‘Geist Gottes’ oder Pánov duch ‘Geist des Herrn’) verwendet. Ohne diese Attribute wird das Wort in diesem Profil selten verwendet. Anders als im Deutschen kann der Phraseologismus na (svätý) Ducha ‘zu Pfingsten’ oder auch do (svätého) Ducha ‘bis Pfingsten’ etc. auch metonymisch zur Bezeichnung des Pfingstfestes bzw. des Zeitraums um Pfingsten herum benutzt werden.
Im übernatürlichen Profil sind duchovia übernatürliche Wesen aller Art, sowohl göttlicher als auch widergöttlicher Natur (Engel, Dämonen, Plagegeister). Im Unterschied zum magischen Profil wird hier in der Regel auf die Bibel oder andere heilige Schriften bzw. Mythologien Bezug genommen. Es können sowohl dobrí duchovia ‘gute Geister’ wie zlí duchovia ‘böse Geister’ auftreten. Böse Geister dieser Art ergreifen oft von einem Menschen Besitz, wovon in der Bibel häufig berichtet wird. Das Profil ist im heutigen Slowakischen selten.
Das magische Profil bezieht sich dagegen auf Gespenster, übernatürliche Erscheinungen und die Seelen Verstorbener. Stärker als im übernatürlichen Profil werden hier unerklärliche Sinneseindrücke, Erscheinungen und Wahrnehmungen thematisiert, die dem Menschen erscheinen oder sich diesem mitteilen. In diesem Profil sind die Geister oft bösartig oder unheimlich bzw. furchteinflößend. Andererseits spielen die Geister der Ahnen oft auch eine positive Rolle. (vgl. V tejto reči hovoria k nemu duchovia otcov z hrobov. ‘In dieser Sprache reden die Geister der Vorfahren aus den Gräbern zu ihm.’, zjavenie sa ducha zosnulej matky ‘die Erscheinung des Geistes der verstorbenen Mutter’, Okolo postele zomierajúceho sa zhromažďujú duchovia zomretých príbuzných. ‘Um das Bett des Sterbenden versammeln sich die Geister der verstorbenen Verwandten.’ Duch kann auch in übertragenen Sinn auch unpersönlich als meist negative Kraft verstanden werden, meist in feststehenden Kollokationen oder Phrasemen (vgl. vyvolávač duchov ‘Geisterbeschwörer’).
Im psychologischen Profil wird die ideelle, nichtmaterielle, geistige Sphäre des Menschen betont. Im Slowakischen ergibt sich in diesem Profil durch die gemeinsame Etymologie und die Wortähnlichkeit mitunter eine Überschneidung der Begriffe duša ‘Seele’ und duch ‘Geist’; in manchen Verwendungen sind beide Wörter (anders als im Deutschen) austauschbar. Das Profil zeichnet sich durch eine reiche Wortbildung und bildet viele Kollokationen, was auf die Zentralität dieses Profils hinweist. In diesem Profil weist duch eine ausgesprochen positive Axiologie auf, da der Geist gegenüber dem Körper als besserer Teil und Essenz des menschlichen Wesens gilt. Daher wird metonymisch auch eine große Persönlichkeit als duch bezeichnet. Die Aufwertung der Körperlichkeit und der damit verbundene Körperkult und die Körperpflege führen nicht zu einer Entwertung von duch, da Geist und Körper (wieder) zunehmend als harmonische Einheit gesehen werden. (vgl. das Sprichwort: V zdravom tele zdravý duch./ In einem gesunden Körper wohnt ein gesunder Geist. lat. mens sana in corpore sano.)
Das Relevanzprofil tritt vorwiegend in phrasemähnlichen festen Verbindungen auf (meist v duchu <niečoho, niekoho> ‘im Geist von etw. oder jmdm.’, proti duchu <niečoho> ‘gegen den Geist von etw.’) und findet meist in Bezug auf Gesetze, Abkommen, abstrakter oder von bestimmten Personen verfochtener Prinzipien Verwendung, aber auch für Überzeugungen und Werte ganzer Gemeinschaften (vgl. v duchu štátneho zákonodarstva ‘im Geiste der staatlichen Gesetzgebung’, bohato obdarovaný duch nášho kmeňa slovenského ‘der reich begabte Geist unseres slowakischen Stammes’, živý duch slovenského jazyka ‘der lebendige Geist der slowakischen Sprache’, duch lásky a dobroty ‘Geist der Liebe und der Güte’).
Das soziale Profil beschreibt (meist die gute, kameradschaftliche) Atmosphäre, die in einer Gruppe von Menschen herrscht; häufig sind Verbindungen mit Adjektiven wie priateľský duch ‘freundschaftlicher Geist’, harmonický duch ‘harmonischer Geist’ und timový duch ‘Teamgeist’.
Das philosophische Profil ist fachsprachlich, hier wird duch ‘Geist’ als Gegensatz zu hmota ‘Stoff oder Materie’ verstanden.
Während die nicht der Sphäre des Menschen angehörenden Profile von duch mit Ausnahme des trinitarischen Profils überwiegend negativ konnotiert sind (vgl. übernatürliches und magisches Profil), besitzen dagegen die metaphorischen Profile, die auf den Menschen Bezug nehmen, eine positive Axiologie.
In den aktuellen Bedeutungswörterbüchern des Slowakischen wird grundsätzlich zwischen sich von der materiellen Welt unterscheidenden Wesenheiten und duch als psychische Erscheinung unterschieden. Beide Oberbegriffe werden jeweils als Homonyme aufgefasst. Das KSSJ (2003) hat folgende Explikationen: a) 1. nadprirodzená netelesná bytosť: Duch Svätý [...] filoz., op. hmota ‘übernatürliches nichtkörperliches Wesen: Heiliger Geist […] philosoph.: Antonym zu Materie ’ 2. kniž. (vynikajúca) osobnosť ‘buchspr. (hervorragende) Persönlichkeit’ b) 1. myšlienková, duchovná sféra človeka, myšlienky, myseľ ‘ideelle, geistige Sphäre des Menschen, Gedanken, Verstand’ 2. duš. schopnosti, nadanie: ‘geistige Fähigkeiten, Begabung’ 3.duš. vlastnosti, založenie: byť veselého ducha ‘geistige Eigenschaften, Verfassung: fröhlichen Gemütes sein’ 4. duš. stav, nálada ‘geistiger Zustand, Laune’, 5. celkový ráz, ovzdušie, atmosféra ‘allgemeiner Charakter, Klima, Atmosphäre’.
Das SSJ unterscheidet neun Bedeutungen, die aber im Wesentlichen mit den Bedeutungen des KSSJ übereinstimmen: 1. duševný, vnútorný svet človeka, duša, vnútro ‘geistige, innere Welt des Menschen, Selle, Inneres’ 2. nadanie, schopnosť ‘Begabung, Fähigkeit’ 3. zmýšľanie: Na kopaniciach vládne jednotný duch. [...] ‘Gesinnung: Auf den Berghöfen herrscht ein gemeinschaftlicher Geist’ 4. ráz, povaha, zmysel: duch doby, v duchu priateľstva [...] ‘Charakter, Wesen: Geist der Zeit, im Geiste der Freundschaft’ 5. arch. odvaha, smelosť: nabrať ducha, dostať ducha ‘arch. Mut, Schneid: mutig werden, Mut bekommen’ 6. filoz. nehmotná podstata bytia (v metafyzickom, náboženskom chápaní) ‘philos. nichtmaterielle Grundlage des Seins (im metaphysischen, religiösen Verständnis) 7. (dobrá al. zlá) nadprirodzená, vybájená bytosť ‘(gutes oder böses) übernatürliches, imaginiertes Wesen’ 8. osobnosť (obyč. vynikajúca) ‘(eine normalerweise hervorragende) Persönlichkeit’ 9. cirk. Duch svätý: tretia božská osoba v kresťanskej vieronauke ‘kirchl. Heiliger Geist: dritte göttliche Person in der christlichen Glaubenslehre’.
Auffällig ist, dass in der sozialistischen Zeit die psychischen Profile vor den auf Wesenheiten bezogenen Profilen aufgeführt werden. Nicht nur gegenüber dem vorliegenden Wörterbuch, sondern auch im Vergleich der Bedeutungswörterbücher untereinander fallen jeweils unterschiedliche Anordnungen einzelner Bedeutungen auf. Zudem wird im älteren SSJ ein weiteres Profil ‘Mut, Schneid’ aufgeführt, das jedoch als archaisch gekennzeichnet und im vorliegenden Wörterbuch nicht mehr als eigenes Profil erfasst ist. Insgesamt zeigt der Vergleich, dass die Profile von duch im Slowakischen stabil sind.
Sprichwörter
Jeden za duchom, druhý za bruchom.
V zdravom tele zdravý duch. ‘in einem gesunden Körper wohnt ein gesunder Geist, vgl. lat. mens sana in corpore sano’
Vzduch - boží duch. [Die Luft - Gottes Geist.]
Z potmehúda diabol ducha. [wörtl. Aus einem Schurken ein Teufel des Geistes.]
Kulturelle Kontexte
Literatur
- René Bílek: Duch na reťazi, Sondy do literárného života na Slovensku v rokoch 1945-1989, 2008.
- Ján Detrich: Malý horský duch, 1944.
- Pavol Ferko: Duch svätý Ján Pavol II, 1998.
- Venceslav Havlíček, Štefáníkov sokolský duch, 1947.
- František Hruškový: Žije, žije duch slovenský!, 1944.
- Ján Kalinčiak: Svätý duch, 1975.
- Ján Lesňák: Duch svätého Františka dnes, 2001.
-
Ivan Stanislav: Ženský vtip. Duch vo fľaši, 1977.(Quelle: http://www.mestskakniznicabojnice.sk/specialne-dokumenty/obrazky/duch-vo-flasi%2Bzensky-vtip.jpg)
Theater
-
Noel Coward: Rozmarný duch (Regie: Peter Michulik), 2010.
(Quelle: http://www.exclusiveagency.eu/main/images/rozmarny-duch/rozm-duch.jpg)
Werbung
-
Werbung eines Telefonanbieters (phones 4u)
(Quelle: http://img.topky.sk/big/1046244.jpg/duch-mobil-deti-reklama.jpg)
Bibliographie
Bílik, René 1989: Duch na reťazisondy do literárneho života na Slovensku v rokoch 1945-1989.
Cepan, Oskar 1977: Romantický duch a romantická predmetnosť. In: Slovenská Literatura. Revue Pre Literarnú Vedu. 20/ S. 138-144.
Furdík, Juraj 1999: Jazyk, výraz, význam, duch: prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc., šesťdesiatročný. (Artikel) (In: Verbum) Roč. 10, č. 1, 109-111.
Historický slovník slovenského jazyka, Bd. 1, S. 323 f.
Králik, L'ubor 1996: „Zo slovenskej nárečovej frazeológie: Dúchlo doňho, nieto domu bez dymu“, in: Slovenská Reč: časopis Pre Vyskum Slovenského Jazyka, S. 271-73.
Krasnovská, Elena 1994: „Duchovná pieseň v slovnej zásobe slovenčiny od 17. storočia“, in: Slovenská Reč: časopis Pre Vyskum Slovenského Jazyka, Nr. 59.2, S. 76-84.
Ondruš, Šimon 1996: „Duch - duša - telo“, in: Slovenské pohľady (Martin), 4 (112)/ 7-8, S. 237-242.