Polysemie
- religiös: ‘Gott und Heiliges beleidigen’
- säkular: ‘fluchen’
- diskreditierend: ‘über jmdn. / etw. missbilligend sprechen’
Definition
Rúhať sabuchsprachlich
Sich beleidigend über etwas äußern, was für den Hörer heilig ist. In erster Linie geht es um Gott und Religion. In der Bibel wurde nicht nur eine Beleidigung Gottes, sondern auch der Missbrauch Gottes Namens als Lästerung gesehen (vgl. Ex 20,7). Auch einige Formen der Verwünschung, die mit Magie zusammenhängen, gehören in religiösen Diskursen dazu. Als rúhať sa werden darüber hinaus provozierende Äußerungen empfunden, wo allgemein geschätzte Werte oder Personen in den Schmutz gezogen werden, was in den Augen des Hörers an Tabubruch grenzt.
Rúhať sa ist ein verbaler Akt. Aber das Verbalabstaktum ruhánie bezieht sich auch auf Handlungen und Werke, z.B. in der Kunst, die als Verletzung religiöser Gefühle interpretiert werden.
Konnotationen
- Frevel, Flüche, Lästerei
- Anmaßung, Frechheit
- Strafe
Lexikalische Relationen
Synonyme
- bohovaťumg., hyperbolisch ‘fluchen (unter Verwendung des Gottesnamnes)’
- brať meno Božie nadarmo ‘den Namen des Herrn mißbrauchen (umsonst in den Mund nehmen)’
Wortbildungen
Substantive
- bohorúhanie ‘Gotteslästerung’, vgl. Za také nehorázne bohorúhania sa trestalo u Židov kameňovaním. ‘Solche unerhörte Gotteslästerung wurde bei den Juden mit der Steinigung bestraft.’
- rúhač1 ‘Lästerer, Spötter’, vgl. Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov (Ps 1,1) ‘Wohl dem, der nicht wandelt im Rat der Gottlosen noch tritt auf dem Weg der Sünder noch sitzt, wo die Spötter sitzen (Ps 1,1)’
- rúhačstvo1 ‘das Lästern’, vgl. Intelektuál bol pritom odsúdený za rúhačstvo na trest smrti. ‘Der Intellektuelle wurde daher wegen Lästerung zum Tod verurteilt.’
- ruhánie sa ‘das Lästern’, vgl. rúhanie sa Svätému Duchu ‘das Lästern gegen den Heiligen Geist’
- rúhavosť ‘Profanierung’, vgl. v krajinách, kde rúhavosť drží krok s náboženskou prísnosťou ‘in Ländern, in denen die Profanierung mit der religiösen Strenge Schritt hält’
Adjektive
- bohorúhačský ‘gotteslästerlich’ vgl. bohorúhačské reči ‘gotteslästerliche Reden’
- bohorúhavý ‘gotteslästerlich’, vgl. bohorúhavé prijímanie sviatosti ‘lästerlicher Empfang der Sakramente’
- rúhavý1 ‘lästerlich’, vgl. najrúhavejšia urážka bohov ‘allerlästerlichste Beleidigung der Götter’
- rúhačský1 ‘lästerlich’, vgl. rúhačské pripodobenie sa Stvoriteľovi ‘lästerliche Angleichung an den Schöpfer’
- rúhanlivýveraltet ‘lästerlich’
- rúhavičnýveraltet ‘lästerlich’
Adverbien
- bohorúhavo ‘gotteslästerlich’, vgl. bohorúhavo vysloviť túto kacírsku myšlienku ‘diesen ketzerischen Gedanken in gotteslästerlicher Weise aussprechen’
- rúhavo1 ‘lästerlich’, vgl. pôsobiť rúhavo a kacírsky ‘lästerlich und ketzerisch handeln’; Rúhavo dvíhaš k nebu zrak a strúhaš Bohu grimasy. ‘In lästerlicher Weise hebst du den Blick zum Hummel und schneidest Gott Grimassen.’
Phraseme, Kollokationen
Phraseme
- nerúhaj sa! [läster nicht!] ‘Aufforderung an jmdn. sich nicht zu beschweren, nicht so viele negative Äußerungen zu machen’
Kollokationen
- rúhať sa Tvorcovi
- rúhať sa (proti) Bohu
- rúhať sa nášmu náboženstvu
- rúhať sa Pánu Ježišovi
- rúhať sa proti Duchu Svätému
- rúhať sa viere
Belege
Faraón sa rúhal Pánu Bohu týmito slovami: „Kto je Pán, aby som ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!” (Ex 5, 2)
Misionár, 2012, č. 03
A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. …“
Hlinka, Anton: Ozvena slova 1 - Blahozvesť v horizonte ľudskej skúsenosti 2, 1996
Pravda hovorí, že ak sa niekto rúhal proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku, ani v budúcom. (Mt 12, 31)
Blumentál. Časopis,2000, roč. 11, č. 11.
Veľkňaz zdesene vyskočil s bledou tvárou a na protest nad slovami, ktoré práve počul, chytil svoje šaty vpredu na prsiach a roztrhol ich. Potom zvolal: „Počuli ste, ako sa rúhal? Načo ešte potrebujeme svedkov? Pozrite, sami ste teraz počuli rúhanie! Čo na to poviete?“ A oni jednohlasne volali: „Hoden je smrti!“
Fankhauser, Gottfried: Príbehy Novej zmluvy dodnes živé!, 2. Kežmarok 2003
No vtedy, hoci rozčarovaná a zúfalá, opustená a zradená, predsa len som sa napokon mohla pridať k ostatným. Teraz všetci odišli ďaleko, priamo k Bohu a spolu s ním zaryto mlčia. Nemám sa s kým rozprávať. V duchu sa rúham a priznávam si, že s Bohom sa mi už vôbec nechce rozprávať. Neprestala som v Neho veriť. Nezanevrela som na Neho.
Telo sa stalo slovom. Časopis Aspekt, 2002, roč. 10, č. 1.
Tak sa Ján Eliáš Alder, z dediny, kde si "Boh... nikdy neželal človeka", vzoprie osudu a Bohu, aj keď "Boh je mocnejší, lebo miluje všetku neprávosť pod slnkom". Rúha sa Bohu a vzpiera svojmu ľudskému údelu, aby ho prekročil.
Literárny týždenník, 1998
Neviem však, ako už mám apelovať a ako to vyjadriť, pretože v podstate sa stále rúhame Bohu, ktorý nám dal takéto územie, kde nie sú žiadne katastrofy, a my si to nevieme vážiť.
SME, 27.3.1995
Bruce si však ani toto šťastie neváži a začne sa rúhať samotnému Všemohúcemu.
Inzine, 2003
Predstavte si ma, akoby som sa práve narodil, pozrite na mňa, zrádzam svojho otca a sny svojej matky, celý svet zrádzam, som iba sebou samým, vysmievam sa robote, rúham sa viere, zneuctím domov, rodinu.
Revue svetovej literatúry, 1997, č. 4
Tí ktorí zabíjajú v mene Alaha, rúhajú sa Alahovi, povedal. Bush vyzval príslušníkov amerických ozbrojených síl, aby "boli pripravení".
Východoslovenské noviny – Korzár, 2001
Všetkému sa rúhaš, nie iba pánubohu, ale ešte aj Luciferovi. Počuj, Rudko, načo sa rúhať?
Šikula, Vincent: Muškát, Bratislava 1977
Je mi sympatické, keď Moravčík hovorí, že katolík sa vie rúhať a ťahať boha za fúzy, ale k tomu potom patrí aj ono pokánie, čiže prevzatie zodpovednosti za svoje činy.
Romboid, 1989, roč. 25, č. 10
Konkrete frevelnde Handlung
Ich duch sa vrcholne overil vo vojne s Rimanmi, ktorí ich týrali a mučili, pálili a lámali, podrobovali ich všetkým druhom mučenia, aké im len prišlo na um, a to všetko preto, aby ich donútili rúhať sa Zákonodarcovi alebo zjesť niektorú zakázanú potravu.
Baigent, Michael; Leigh, Richard: Podvod so zvitkami od Mŕtveho mora, Bratislava 2005
Definition
Rúhať sa
Grob gegen Sprach- und Verhaltensnormen oder die Würde einer Situation verstoßen. Bezeichnet sowohl einen Verstoß gegen die Form als auch einen durch den Inhalt der Rede sowie durch Gesten und Verhalten zum Ausdruck gebrachten Dissenz gegenüber einem anerkannten Wert oder einer verehrten Person oder Instanz. Oft wird so eine Verwendung sehr expressiver und vulgärer Sprachregister durch das Subjekt von rúhať sa bezeichnet, die diesem dazu dient, negative Emotionen abzureagieren oder Aufmerksamkeit zu provozieren.
Im Slowakischen nimmt das Verb teilweise die Bedeutung angeben, sich beschweren und fluchen an. Selten bezeichnet es nur den expressiven verbalen Akt als Affektentladung, wie beim teilweisen Synonym kliať.
reflexives Verb
<rúhať sa se niekomu/ niečemu>
Konnotationen
- Undankbarkeit, Respektlosigkeit, Unbescheidenheit, Angeberei
- Beschwerde, Tabubruch, Verstoß, Angeben
Lexikalische Relationen
Synonyme
- hrešiťgrob ‘fluchen’ vgl. hreší ako paholok ‘(er/ sie) flucht wie ein Kutscher (wörtl.: wie ein Knecht)’
- hromžiť ‘wettern’
- kliať ‘fluchen’
- nadávať ‘schimpfen’
- klnúťbuchsprachlich ‘fluchen’
- preklínať ‘fluchen’
- zlorečiťbuchsprachlich ‘verfluchen’
Wortbildungen
Substantive:
- rúhač2, veraltet ‘Lästerer’
- rúhačstvo2‘Lästerung’, vgl. Škóti pokladajú zarúhačstvokaziť ovsenú kašu cukrom. ‘Schotten betrachten es als Lästerung, den Haferbrei mit Zucker zu verderben.’
- rúhavecveraltet ‘Lästerer’
Adjektive
- porúhavýregional ‘spöttisch, höhnisch’ vgl. porúhavý smiech ‘höhnisches Lachen’
- rúhavý2 ‘lästerlich, lästernd’, vgl. rúhavá kliatba ‘lästerlicher Fluch’
- rúhačský2 ‘lästerlich, lästernd’, vgl. rúhačské myšlienky ‘lästerliche Gedanken’
Adverbien
- rúhavo2 ‘in lästerlicher Weise’
Phraseme, Kollokationen
Kollokationen
- človek by sa nemal rúhať
- Nechcem sá rúhať!
Belege
Insitný umelec ako hlava štátu. Potom táral o zmierení s tými, čo pred očami všetkých kradli, smiali sa zákonom, a raz i ľudskému životu. Rúhal sa rečami o sebe ako dobrom katolíkovi a hrdom komunistovi, zbytočne unúval koľajnice na trati Bratislava - Košice a späť, prskal, že nie je v STV dlhšie ako monoskop.
Domino Fórum, 2000, číslo 38
Bojím sa, že by ma poslali domov, keby som im povedala o Nickovi. Strašne nechcem porušiť ani malú časť pravidiel rehole. Ako hovorí matka, ak niekto poruší i tú najmenšiu čiastočku pravidiel, rúha sa celým pravidlám. Chcem tu zostať, preto poruším pravidlá a nepoviem im, že som sa zhovárala s Nickom.
Greeley, Andrew M.: Panna a mučeníčka, Bratislava 1993
V diaľke však nehanebne odhaľovali ohyzdné neduhy - skrivené chrbtice, nahnité nohy, zosušené ramená, hnisajúce nádory, chrastavé, rozjatrené rany a neopísateľne sa rúhali. Eisner bol zdrvený.
Hvorecký, Michal: Lovci & zberači, Levice 2001
Obscénny je vyprahnutý, vydrhnutý kráter. Ešte obscénnejšia je nečinnosť. Väčšmi ako najodpornejšími kliatbami sa rúhame paralýzou. Pokiaľ jestvuje čo len jedna otvorená rana, musí vystrekovať, hoci by zo seba chrlila iba ropuchy, netopiere a homunkulov. Všetko sa sústreďuje do sekundy, počas ktorej sa buď stane všetko alebo nič.
Miller, Henry: Obratník Raka, Bratislava 2003
Vložil som do toho projektu veľa — vlastne všetko, čo mi ešte v živote zvýšilo! Od chodníka až po vrcholce veží sa tým dielom rúham — ale rúham sa tak skryte, že na to tí hlupáci nikdy neprídu. Kľaknú si a budú uctievať ironického Silena, ktorý im povie, že najlepším dobrom je nikdy sa nenarodiť! (Víťazoslávne sa zasmeje.)
O'Neill, Eugene: Miliónový Marco a iné hry, Bratislava 1976
Z jeho ťarchy ma bolí duša, nenávidím ho, ale neviem vám povedať, prečo ho poslúcham, aj keď si uvedomujem, že nehreším len proti sebe, ale aj proti Bohu. Ja, len napnite sluch, majstre, ja hreším, kľajem, oplzlo nadávam, rúham sa ako pohan, nadávam Bohu ako nejakému oplanovi, dráždim ho, vyzývam, aby ma poslal dočerta.
Ťažký, Ladislav: Útek z Neresnice, Martin 1999
A práve proti nej, proti tej nevyspytateľnosti sa vo mne všetko búri a Moby Dick nech si je prostredníkom alebo i samým pánom, na ňom si schladím hnev. Ja že sa rúham, človeče? S tým na mňa nechoď! Aj samo slnko by som udrel, keby ma urazilo.
Melville, Herman: Omu, rozprávanie o dobrodružstvách v južných moriach, Bratislava 1987
Vari si šľachtičná, že chceš zaobchodiť tak, ako sa patrí na veľmožské rody? - Neviem, či si mojej odpovede hodna, nevravím nič na to, veď som neslobodná! - Také slová som už dávno nepočula, vari sa mi nechceš priam do očí rúhať? - Nie som drzá, pani, iba poviazaná, mali ste si inú otrokyňu zháňať!
Belák, Blažej: Sihote, sihote. Veršované povesti z okolia Trenčína,Martin 2008
Definition
Konnotationen
Lexikalische Relationen
Wortbildungen
Phraseme, Kollokationen
Belege
Wortindex
- bohorúhačský
- bohorúhanie
- bohorúhavo
- bohorúhavý
- bohovaťumg., hyperbolisch
- brať meno Božie nadarmo
- hrešiťgrob
- hromžiť
- kliať
- klnúťbuchsprachlich
- nadávať
- nerúhaj sa!
- porúhavýregional
- preklínať
- rúhač1
- rúhač2, veraltet
- rúhačský
- rúhačský2
- rúhačstvo1
- rúhačstvo2
- ruhánie sa
- rúhanlivýveraltet
- rúhavecveraltet
- rúhavičnýveraltet
- rúhavo1
- rúhavo2
- rúhavosť
- rúhavý
- rúhavý2
- zlorečiťbuchsprachlich
Etymologie
Das slowakische Verb rúhať sa ist in der gesamten Slavia nachgewiesen, vgl. Alttschechisch rúhati sě ‚lästern‘, Russisch ругáться ‚fluchen’, Slowenisch rógati se ‚verspotten‘, Altkirchenslawisch рѫгати сѧ ‚spotten‘. Als transitives Verb ist u.a. Polnisch urągać ‚verhöhnen’ und Russisch ругáть ‚beschimpfen‘ belegt. Das dazugehörige Nomen findet sich in Altkirchenslawisch рѫгъ ‚Hohn‘, ‚Spott‘ und Altrussisch рѹгъ ‚dass.‘. Das slowakische Verb rúhať sa lässt sich damit auf Urslawisch *rǫgati ‚beleidigen‘, ‚verspotten’ zu *rǫgъ ‚Spott‘, ‚Hohn‘ zurückführen. Die weitere Herkunft ist unklar. Nach Mažiulis (1988-1997, 4, 11) gehen Urslawisch *rǫgъ ‚Spott‘ < *‚Grimasse‘ < *‚Herumdrehen‘, Altpreußisch ranctwei ‚stehlen‘ sowie Litauisch rangytis ‚sich winden‘, ‚sich schlängeln‘ auf ein baltoslawisches Verb *reng- ‚drehen‘ zurück, das aus Indogermanisch *u̯reng(h)- ‚dass.‘ hervorgegangen sei (vgl. dazu nach Kluge 1995, 666, 680 auch Altenglisch wrencan ‚Intrigen spinnen‘ sowie Deutsch renken und Ränke). ESUM (V, 133) stellt eine Verbindung zwischen *rǫgati und Altkirchenslawisch рѧгнѫти ‚Mund aufmachen‘ mit Ablaut der Wurzelsilbe her und nimmt ferner eine Verwandtschaft mit Lateinisch ringor ‚Zähne fletschen‘; ‚sich ärgern‘ an (ähnlich Walde/Hofmann 2007, 2, 436). Machek setzt unter der Annahme eines Wandels *l > *r im Wurzelanlaut des urslawischen Verbs eine Verwandtschaft zu Lettisch langāt, Griechisch ἐλέγχω sowie Sanskrit an. Einen etymologischen Zusammenhang zwischen *rǫgati einerseits und Urslawisch *orǫžьje ‚Rüstung‘ sowie Litauisch apranga ‚Ausrüstung‘ andererseits bezweifelt er (1942, 26) dagegen.
Kluge, Friedrich 1995: Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. Bearbeitet von Elmar Seebold. 23. Auflage, Berlin/New York.
Machek, Václav 1942, „Beiträge zum baltisch-slavischen Wörterbuch“, Zeitschrift für slavische Philologie 18, 21-29.
Machek, Václav 1968, Etymologický slovník jazyka českého. Druhé, opravené a doplňené vydání, Praha.
Mažiulis, Vytautas 1988-1997: Prūsų kalbos etimologijos žodynas 1-4, Vilnius.
ESUM: Етимологічний словник української мови I-VI, Київ 1982-2012.
Walde, Alois/Hofmann, J.B. 2007: Lateinisches etymologisches Wörterbuch 1‑2. 6., unveränderte Auflage, Heidelberg.
Semantischer Wandel
In den modernen Bedeutungswörterbüchern des Slowakischen wird nur eine Bedeutung des Wortes angegeben: hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné) ‘(eine erhabene Person oder etwas Geheiligtes)’ grob kränken (KSSJ 2003) bzw. hrubo urážať slovami al. skutkami) niekoho, niečo, koho (čo) treba mať podľa ustálených zvyklostí v úcte ‘ jmdm. oder etw. (mit Worten oder durch Handlungen) grob kränken, dem man gemäß dem Herkommen Achtung zu erweisen hat’ (SSJ 1959-1968).
Im vorliegenden Wörterbuch SuP wurden zwei Profile von rúhať sa unterschieden: ein religiöses und ein säkulares. Das häufigste Auftreten des Wortes im religiösen Profil ist der Bezug auf einen Sprechakt, mit dem man Gott oder die Götter lästert und somit ein sprachliches Tabu in Bezug auf das Sacrum bricht. Diese Verwendung entspricht der Bedeutung des deutschen lästern im religiösen Profil. Seltener wird das Wort im Hinblick auf eine konkrete Tat gebraucht, mit der man Gottes Verbote und Gebote wissentlich und vorsätzlich verletzt. Hier wäre es mit dem heute im Deutschen selten gebrauchten Wort freveln zu übersetzen. Eine solche Handlung ist z.B. der Verstoß gegen Fastengebote, im Judentum der Genuss von nichtkoscherem Fleisch usw. Gemeinsam ist dabei beiden Verwendungen ein intentionales Handeln gegen Gottes Gesetze.
Im säkularen Profil ist der Gebrauch von rúhať sa ganz auf den Sprechakt eingeschränkt und stellt eine gehobene Variante bzw. ein Synonyme zu kliať ‘fluchen’ dar. Auch bei säkularer Verwendung tauchen als Kookkurrenzen von rúhať sa häufig Wörter auf, die der Sphäre des Sacrums angehören. Daraus lässt sich schließen, dass rúhať sa immer noch die Profanisierung von ethischen Regeln oder den Bruch eines Tabus konnotiert. Auch die Wortbildungen sind für das religiöse Profil reichhaltiger. Bei der Verwendung von Derivaten, die sowohl in säkularen wie religiösen Kontexten verwendet werden können (vgl. rúhač ‘Lästerer’, rúhačstvo ‘Lästerung’, rúhavý ‘lästerhaft, lästerlich’), sind im Korpus weitaus jeweils mehr Verwendungen mit religiösen Kontexten belegt. Das lässt folgenden Schluss zu: Bei rúhať sa handelt es sich um ein stilistisch markiertes Wort der gehobenen Stilebene, für das im säkularen Profil eine Vielzahl von häufiger benutzten und stilistisch neutralen Synonymen zur Verfügung stehen.
Sprichwörter
- Kto sá rúha, je pľuha. [wörtl. Wer lästert, ist ein nichtswürdiges Geschöpf.] ‘sagt man, um das Lästern als besonders frevelhafte Tätigkeit zu stigmatisieren’
Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. (Prislovia 17,5)
Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli. Jób to takto robieval ustavične. (Jób 1,5)
10 najmä tých, čo sa oddávajú svojim hriešnym vášňam a neuznávajú nikoho nad sebou. Takíto falošní učitelia sú namyslení, samoľúbi, opovážliví a neboja sa rúhať mocnostiam, 11 hoci anjeli, neporovnateľne mocnejší a vyšší, ich nehania pred Pánom. (2 Petr 2,10)
Amen, vravím vám: Všetky hriechy a rúhania, ktorých sa ľudia dopustia, im budú odpustené. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu nebude odpustené naveky, ale je vinný večným hriechom." (Mar 3,28.29)
Kulturelle Kontexte
Literatur
- Miloš Drastich: Rozvážne rúhanie sa (Artikel in: Kultúra, Roč. 1, č. 4, S. 11), 1998.
- František Šebej: Nukleárne rúhanie (Artikel in: Týždeň, Roč. VII, č. 17, S. [67]-73), 2010.
- Ján Števček: Ranné rúhanie (Artikel in: Slovenské pohľady, Roč. 4+111, č. 11, S. 3), 1995.
- Svetloslav Veigl: Ranný vzdych (J. Števčekovi za báseň Ranné rúhanie) (Artikel in: Slovenské pohľady, Roč. 4+112, č. 11, S. 6), 1996.